Aktuality

Pripomíname si 78. výročie oslobodenia mesta Dobšiná

 

27. január je zapísaný v našich pamätiach a srdciach už 78 rokov ako deň slobody po hrôzach 2. svetovej vojny – ako oslobodenie mesta Dobšiná. Ako a čo sa dialo počas 2.svetovej vojny v našom mestečku vieme iba z historických dokumentov, u nás je to kronika mesta. Je tam zapísané, že 26. januára 1945 sa postupujúce rumunské vojsko stretlo s ustupujúcim nemeckým vojskom. Bojovali celú noc, streľbu a mínomety bolo počuť až v Dobšinej. Bolo to na rázcestí Niže mesta, na Píle. Ľudia mali strach a ukrývali sa v pivniciach. Rumunské vojsko aj túto bitku vyhralo a nad ránom prišli do mesta. Búchali na dvere domov a ľudia s obavami vychádzali zo svojich úkrytov. Ruské vojská prišli za nimi do Dobšinej 27. januára 1945. Ruské zákopnícke oddiely následne prezerali budovy a zisťovali, či nie sú v nich míny. Prehliadnutý dom opatrili nápisom v azbuke „Zdanie provereno min net“ (na fotografii v galérii).

Z kroniky sme sa ale dozvedeli aj to, že ešte predtým do Dobšinej prichádzali vojaci a partizáni. Už 10. septembra 1944 bola v meste čulá streľba, ktorá trvala asi dve hodiny. Straty na životoch neboli zaznamenané. 20. októbra 1944 odtiahli vojská a partizáni smerom na blízku Čuntavu a chceli prejsť cez Telgárt do Brezna. Nemecké vojská prišli zakrátko na to 21. októbra 1944 do Dobšinej. Do mesta vystrelili niekoľko mín, našťastie bez strát na životoch obyvateľstva. Obsadili dôležité budovy v meste a zriadili oblastné gestapo. Následne vyzvali nemecké obyvateľstvo, aby sa vysťahovalo do Nemecka. Transport s týmito obyvateľmi odišiel z Dobšinej 9. decembra 1944 na 20 veľkých, plachtami prikrytými nákladnými autami. Dovedna sa vysťahovalo asi 800 osôb. Vyhláška o vládnom opatrení vo veci evakuácie Slovákov vyvesená 10. januára 1945.

15. decembra 1944 prišlo do Dobšinej ale aj maďarské vojsko s generálnym štábom. Maďari boli pod vplyvom Nemcov. 22. decembra 1944 boli v Dobšinej silné detonácie. Boli to bomby spustené z lietadiel, ktoré prelietavali ponad mesto. Obyvatelia sa poschovávali do svojich úkrytov. Bomby spadli Vyše, aj Niže mesta, našťastie znovu bez ľudských obetí. Boli však hlásené škody na majetku, ako poškodené domy, ich okná, či dvere. V polovici januára 1945 bola Dobšiná zázemím frontu. Od Rožňavy prichádzalo stále viac a viac vojakov a tiež prevozové autá s ranenými. Vo vtedajšej meštianskej bola zriadená poľná nemocnica a fungovala tu aj vojenská nemocnica v Duschekovom ústave škole (dnešná budova Detského domova v Dobšinej). Dobšiná bola plná nemeckých a maďarských vojakov.

V dňoch 26. a 27. januára 1945 napadlo veľa snehu. S postupujúcou frontovou líniou smerom na západ bol tým ústup okupačných nemeckých a maďarských vojsk veľmi sťažený. Muži sa v tom čase museli ukrývať, aby ich okupanti pri ústupe nevzali so sebou. Lányiho Huta bola plná týchto mužov. Pred ústupom chceli Nemci z Dobšinej vziať tiež hasičskú techniku, hasičské auto, sanitku, ba aj elektráreň na píle či kino. Zamestnanci boli ale natoľko ostražití, že tieto zariadenia ukryli, alebo rozobrali na súčiastky, aby sa ich nezmocnil nepriateľ. Aj vďaka tomu malo mesto po oslobodení ihneď elektrický prúd a dokonca sa mohli premietať aj filmy v kine.

Po oslobodení mesta Dobšiná ľudia začali žiť nový život. Nebol ľahký, no bol pokojný a v mieri. Mesto prešlo od 2. svetovej vojny mnohými zmenami a ako sa v ňom žije dnes vieme posúdiť všetci. Ďakujme našim otcom a starým otcom za ich hrdinské činy v 2. svetovej vojne, za položené životy, za zmrzačené zdravie. Ďakujme našim mamám a starým mamám, že aj v ťažkých vojnových časoch sa postarali o rodinu a svoje deti. Aj dnes vyzývajme vlády a mocnosti sveta, aby nevyrábali zbrane, aby nedopustili krviprelievanie nevinných ľudí. Aby dali možnosť žiť ľuďom na celej Zemi dôstojným životom v mieri.

M. Novotná, ZO SZPB Dobšiná, foto: J. Karika

Translate »