Papiernictvo a prvé peniaze v Dobšinej

 

Je všeobecne známe, že Dobšiná mala vlastnú papiernickú výrobu. No nie je známe kedy sa presne začal papier v našom meste vyrábať. Z historických spisov je však jasné, že už v druhej polovici 17. storočia tu boli papierne. Ako sa uvádza v regionálnom fonde MsĽK, Dobšiná disponovala dvomi papierňami, z ktorých mladšiu označovanú „horná“ , založil papiernický majster Ján Zieser, pochádzajúci z papiernickej rodiny z Popradu. Narodil sa roku 1686 a pravdepodobne okolo roku 1715 postavil v Dobšinej povyše už existujúcej papierne novú.

 

Posledný z rodu Zieserovcov, Ján, zomrel bez mužských potomkov a papiereň následne zdedila jeho dcéra Judita, ktorá sa vydala za papiernického majstra Samuela Debusa, ktorý potom papiereň prevzal a riadil. Výrobky tejto papierne ale neboli práve najlepšie. Boli tmavé, hrubé a drsné a nedali sa porovnať s kvalitou papiera iných gemerských papierní. Doteraz je známy jeden typ priesvitiek, ale predpokladá sa, že ich bolo oveľa viac. Z najviac používaných boli dva levy držiace korunovaný štít s iniciálkami mena IZ. Často sa používala aj poštová trúbka.

 

Od samotného Samuela Debusa poznáme iba jednu priesvitku, ktorá mala motív na jednej polovici háku skrížené dva banské čakany, nad nimi bola koruna a pod nimi po dvoch bokoch písmená SD. Jeho syn používal korunovaný štít s dvoma skríženými banskými čakanmi.

 

O dolnej papierni sa toho nevie veľa. Jestvovala už ale koncom 17. storočia. Keď nemecký lekár a mineralóg Franz Ernst Brückmann (na obrázku) prišiel v roku 1723 na územie dnešného Slovenska, navštívil aj Dobšinú. V jednom z jeho zistení o azbeste píše, že v Dobšinej sa už asi 20 rokov predtým vyrábal azbestový, nehorľavý papier.  Na tento papier, ktorý si vzal aj domov si dal vytlačiť svoje zistenia o azbeste v štyroch exemplároch, ktoré obsahovali údaje o dolovaní a použití azbestu.

 

Podľa správy Brückmanna bol azbestový papier veľmi mäkký a savý a nedalo sa na ňom nič tlačiť. Tento jeho nedostatok sám odstránil zvláštnou povrchovou úpravou papiera. Tento papier pochádzal z najstaršej papierne v Dobšinej, tzv. dolnej papierne o čom svedčí aj Brückmannová poznámka, že sa tam papier z azbestu tlačil už okolo roku 1700. V tých dobách nachádzame aj rozmach niečoho dovtedy nevídaného. Prvé papierové peniaze v celom Uhorsku mala práve Dobšiná. Ako k tomu došlo?

 

Meno Pavol Lányi netreba v našom meste obzvlášť predstavovať. Narodil sa roku 1670 a vieme o ňom, že bol synom mäsiara v Rožňave. Roku 1696 bol povýšený do šľachtického stavu aj so svojim bratom Jánom, čím začala jeho závratná kariéra. Bol prívržencom sedmohradského kniežaťa a šarišského župana Františka II. Rákocziho v stavovskom povstaní proti Habsburgovcom (1703-1711). Od roku 1704 zastával funkciu vojenského komisára a o dva roky neskôr tiež krajinského železiarskeho inšpektora. Svoje politické postavenie využíval na vlastné podnikanie. Rákocziho armádu zásoboval liadkom, strelným prachom a zbraňami.

 

Onedlho na to sa stal krajinským poslancom (1712 až 1729), taktiež miestodržiteľom Gemera a spolupracovníkom učenca Mateja Bella.Usadil sa v Dobšinej, kde zriadil dve prvé vysoké pece v Uhorsku (prvú v roku 1722), pričom predtým kúpil v Dobšinej bane a stal sa čoskoro známym v podnikaní dobývania medi a železa. Keďže v tom čase bol nedostatok peňazí najmä dôsledkom vojen, prišiel Pavol Lányi s dovtedy nevídanou myšlienkou.

 

V roku 1723 pre svoju vnútornú podnikovú potrebu dal vyrobiť papierové peniaze. Boli malé a okrúhle, mali priemer 3 centimetre a boli opečiatkované  jeho pečatným prsteňom,  na ktorom bol jeho šľachtický erb (na obrázku). Boli to tak prvé papierové peniaze v Uhorsku.Jeho baníkom boli dávané ako výplata za odvedenú prácu. Lányi bol aj majiteľom obchodov a krčiem a tak sa jeho peniaze za tovary dostali naspäť k nemu.

 

Na výrobu týchto peňazí potreboval veľmi málo papiera, ktorý zrejme pochádzal práve zo spomínaných papierní v Dobšinej. Definitívny koniec týmto peniazom urobilo prešetrovanie tohto podozrivého podnikania, ktoré bolo  mnohokrát  označované aj ako zotročovanie, keďže baníci boli viazaní nákupom jeho tovarov a nemohli týmito peniazmi platiť voľne. Oficiálne papierové peniaze boli neskôr používané ako platidlo až v roku 1762 čo povolila Mária Terézia. Pavol Lányi sa už toho pokroku nedožil, lebo zomrel roku 1733.

 

Ilustračné foto: ozkhd, Rudolf Pellionis, wikipedia, uhersko

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »