Kniha dobšinského nárečového básnika
Na minulom stretnutí Bulleenerov upútala pozornosť nejedného človeka pre Dobšinčanov takmer neznáma kniha s názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie). Pri lepšom pohľade na ňu sa ale mnohým vybavila minulosť slávnej Dobšinej, keďže jej autorom je známy nárečový básnik Samuel Pellionis pochádzajúci z nášho mesta. 126 stranová kniha obsahuje súbor básní tohto autora písaných v bulleenérčine, ktoré sú neraz odrazom vtedajšej doby.
Ako nám povedal vnuk Samuela Pellionisa, Rudolf Pellionis: „Tieto básne som s pomocou rodiny dokázal zozbierať a hodne mal môj otec, tie dal svojej doby aj Jurajovi Valiskovi a niektoré mi doplnil bratranec Samuel Fischer a síce je to iba časť literárnej tvorby môjho starého otca, no som veľmi rád, že sa nám podarilo zozbierať dostatok materiálu. Kniha bola napokon vydaná v roku 1993 Ministerstvom kultúry Slovenskej Republiky, na návrh Karpatskonemeckého spolku.“ Priblížil nám vnuk Samuela Pellionisa.
Ako si ale vnuk spisovateľa spomína na starého otca? „Pamätám sa na neho už len ako na starčeka, pretože zomrel ako 83 ročný 12.júla 1953 a vtedy som chodil do druhej, tretej triedy. On ale hovoril iba v dobšinskom nemeckom nárečí Topschrisch a veľmi sa hneval, keď niekto povedal, že my sme bulleeneri. Vždy hovoril „nie, my nie sme ktorí, ktoré, my sme Dobšinčania – Topscher“. Aj so Samuelom Kleinom sa takto vadil na túto otázku, pretože Klein a aj mnohí starí bulleeneri si sami povedia, že sú bulleeneri, ale ja som Topscher. Starý otec veľa toho nenarozprával, slovenčina mu nešla až do konca života. Celý život hovoril v bulleenerskom nárečí, alebo v nemčine.“
O autorovi sa verejnosť dozvedela už takmer pred 30-timi rokmi, kedy ho do pozornosti formou štúdie dal jazykovedec zaoberajúci sa germanistikou PhDr. Juraj Valiska, CSc., ktorého zistenia vám prinášame: „Samuel Pellionis sa narodil 27.6.1870 v Dobšinej v rodine baníka Samuela Pellionisa a jeho manželky Márie, rodenej Mikulik. Básnik prežil takmer celý svoj život v rodnej Dobšinej. Opustil ju iba načas, keď r. 1888 odchádzal ako obuvnícky tovariš na povinnú vandrovku.
Mimo rodného mestečka zotrval ešte nejaký čas, keď prijal „angažmán“ v divadelnom súbore „Das Bruckmeyer Orpheum“ v Budapešti. Nechýbalo veľa a jeho životná púť sa mohla uberať iným smerom. No nestal sa profesionálnym umelcom, lebo podľahol stále častejším a naliehavejším výzvam svojej mamičky, ktorá herectvo nepovažovala za profesiu, ale za komediantstvo.Možno predpokladať, že sa literárne začiatky autora časovo zhodujú s jeho hereckými začiatkami.
Hoci Samuel Pellionis v detstve veľa čítal, nenadobudol systematické vzdelanie ani filozofické, ani literárne. Je len málo pravdepodobné, že by sa bol dostal do styku s marxistickou literatúrou. Jeho kritika kapitalizmu a vlčieho zákona vykorisťovania človeka človekom vychádza skôr z osobnej trpkej skúsenosti, ako z proletárskeho triedneho uvedomenia. Proti biede iných bojoval aj vlastnou biedou. Opravoval obuv najchudobnejším Dobšinčanom a za svoje služby buď neinkasoval žiadnu odmenu, alebo iba symbolických pár halierov. Wieviel, Samu báči? (Koľko, Samu báči) – pýtali sa zákazníci. – Fufzich haler. Du host doch wenicher as wie ich (Päťdesiat halierov. Veď Ty máš toho ešte menej ako ja). Fufzich haler – to bola jeho najčastejšia taxa, a to aj za prácu, za ktorú iní účtovali 20 korún. V rodine Pellionisových remeslo nemalo teda nikdy zlaté dno.
O jeho básne mali záujem predovšetkým dobšinskí rodáci doma i v zahraničí. Pellionis bol ľudovým umelcom , ktorý nielen písal básne a skeče, ale zároveň plátal topánky a čižmy, a vybavoval rozsiahlu korešpondenciu. Bolo to veľmi náročné na čas i energiu. A honorár? Nijaký!
Svojím rozsahom predstavuje básnické dielo Samuela Pellionisa najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Je to úctyhodná pozostalosť. Väčšinu z nich, asi 90 %, napísal v niekdajšom nemeckom dobšinskom nárečí. Básnik žil a tvoril uprostred nositeľov a užívateľov spomínaného dialektu. Preto je jeho dielo pre skúmanie fonetickej, fonologickej a gramatickej stavby vzácneho, dnes už odumierajúceho nárečia veľmi významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou. Keďže žil v štyroch režimoch, ani táto skutočnosť sa nemohla neodraziť v jeho jazyku. Jeho dielo je teda aj dokumentáciou jazykovo-historickou a sociolingvistickou. Keby nebolo Wulfilovho Strieborného kódexu4, nebolo by možné zrekonštruovať gótštinu. Rovnako treba posudzovať aj dielo Samuela Pellionisa.“
Tak znie zistenie Juraja Valisku. Samuel Pellionis je pochovaný na dobšinskom cintoríne a na jeho hrobe je doska, na ktorej je napísaná jeho báseň v znení: „Hier ruth ear, dear fat lostich boar Och en Trauer Spass hot geben. Ben er net gestoaben bear Bol er secher heit noch leben.“ Čo v preklade znamená: „Tu odpočíva ten, čo vždy veselý bol Aj v smútku špás dával. Keby nebol býval zomrel bol by iste dnes ešte žil.“ Po tomto významnom autorovi nám zostala spomínaná kniha Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie), ktorá navždy uchová jeho dielo pre ďalšie generácie. Z jeho tvorby vám prinášame sedem básní.
Das russische Vaterunser |
Ruský otčenáš
|
|
Vaterchen Zar, der du bist in Peterburg!Ausgeloscht werde dein Name! |
Báťuška cár, ktorý si v Peterburgu! Lebo tvoje nie je ani kráľovstvo, ani moc, ani sláva |
|
Mei Vaterunser3 |
Moj otčenáš
|
|
Du geist uns unser täglich Brot. |
Chlieb každodenný Ty dávaš nám |
|
Heilige Nacht |
Svätá noc
|
|
Siehst du den Pfaffen am Altare |
Vzhliadni na popa ku oltáru! |
|
Zum Pfarra-Krieg |
K farárskej vojne |
|
Und bos es a longa Predich? |
A čo mi farárova dlhá kázeň? |
|
Die Pfandung |
Exekúcia
|
|
Man‘ plogt uns sear men Kiachenstaier. |
Nás hrozne gniavi daň cirkevná. |
|
Topsebrisehes |
Dobšinská
|
|
Es Voterland fittert die Reichen. |
Bohatých kŕmi otčina. |
|
Schwalbenzwitschern |
Štebotanie lastovičiek
|
|
Bis die Völker on Geld ban hängen |
Kým budú lipnúť na peniazoch, |
Foto: Redakcia MD & Mgr. Rudolf Pellionis