Kultúra

Kniha dobšinského nárečového básnika

 

Na minulom stretnutí Bulleenerov upútala pozornosť nejedného človeka pre Dobšinčanov takmer neznáma kniha s názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie). Pri lepšom pohľade na ňu sa ale mnohým vybavila minulosť slávnej Dobšinej, keďže jej autorom je známy nárečový básnik Samuel Pellionis pochádzajúci z nášho mesta. 126 stranová kniha obsahuje súbor básní tohto autora písaných v bulleenérčine, ktoré sú neraz odrazom vtedajšej doby.

 

Ako nám povedal vnuk Samuela Pellionisa, Rudolf Pellionis: „Tieto básne som s pomocou rodiny  dokázal zozbierať a hodne mal môj otec, tie dal svojej doby aj Jurajovi Valiskovi a niektoré mi doplnil bratranec Samuel Fischer a síce je to iba časť literárnej tvorby môjho starého otca, no som veľmi rád, že sa nám podarilo zozbierať dostatok materiálu. Kniha bola napokon vydaná v roku 1993 Ministerstvom kultúry Slovenskej Republiky, na návrh Karpatskonemeckého spolku.“ Priblížil nám vnuk Samuela Pellionisa.

 

Ako si ale vnuk spisovateľa spomína na starého otca? „Pamätám sa na neho už len ako na starčeka, pretože zomrel ako 83 ročný 12.júla 1953 a vtedy som chodil do druhej, tretej triedy. On ale hovoril iba v dobšinskom nemeckom nárečí Topschrisch a veľmi sa hneval, keď niekto povedal, že my sme bulleeneri. Vždy hovoril „nie, my nie sme ktorí, ktoré, my sme Dobšinčania – Topscher“. Aj so Samuelom Kleinom sa takto vadil na túto otázku, pretože Klein a aj mnohí starí bulleeneri si sami povedia, že sú bulleeneri, ale ja som Topscher. Starý otec veľa toho nenarozprával, slovenčina mu nešla až do konca života. Celý život hovoril v bulleenerskom nárečí, alebo  v nemčine.“

 

O autorovi sa verejnosť dozvedela už takmer pred 30-timi rokmi, kedy ho do pozornosti formou štúdie dal jazykovedec zaoberajúci sa germanistikou PhDr. Juraj Valiska, CSc., ktorého zistenia vám prinášame: „Samuel Pellionis sa narodil 27.6.1870 v Dobšinej v rodine baníka Samuela Pellionisa a jeho manželky Márie, rodenej Mikulik. Básnik prežil takmer celý svoj život v rodnej Dobšinej. Opustil ju iba načas, keď r. 1888 odchádzal ako obuvnícky tovariš na povinnú vandrovku.

 

Mimo rodného mestečka zotrval ešte nejaký čas, keď prijal „angažmán“ v divadelnom súbore „Das Bruckmeyer Orpheum“ v Budapešti. Nechýbalo veľa a jeho životná púť sa mohla uberať iným smerom. No nestal sa profesionálnym umelcom, lebo podľahol stále častejším a naliehavejším výzvam svojej mamičky, ktorá herectvo nepovažovala za profesiu, ale za komediantstvo.Možno predpokladať, že sa literárne začiatky autora časovo zhodujú s jeho hereckými začiatkami. 

 

Hoci Samuel Pellionis v detstve veľa čítal, nenadobudol systematické vzdelanie ani filozofické, ani literárne. Je len málo pravdepodobné, že by sa bol dostal do styku s marxistickou literatúrou. Jeho kritika kapitalizmu a vlčieho zákona vykorisťovania človeka človekom vychádza skôr z osobnej trpkej skúsenosti, ako z proletárskeho triedneho uvedomenia. Proti biede iných bojoval aj vlastnou biedou. Opravoval obuv najchudobnejším Dobšinčanom a za svoje služby buď neinkasoval žiadnu odmenu, alebo iba symbolických pár halierov. Wieviel, Samu báči? (Koľko, Samu báči) – pýtali sa zákazníci. – Fufzich haler. Du host doch wenicher as wie ich (Päťdesiat halierov. Veď Ty máš toho ešte menej ako ja). Fufzich haler – to bola jeho najčastejšia taxa, a to aj za prácu, za ktorú iní účtovali 20 korún. V rodine Pellionisových remeslo nemalo teda nikdy zlaté dno.

 

O jeho básne mali záujem predovšetkým dobšinskí rodáci doma i v zahraničí. Pellionis bol ľudovým umelcom , ktorý nielen písal básne  a skeče, ale zároveň plátal topánky a čižmy, a vybavoval rozsiahlu korešpondenciu. Bolo to veľmi náročné na čas i energiu. A honorár? Nijaký!

 

 Svojím rozsahom predstavuje básnické dielo Samuela Pellionisa najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Je to úctyhodná pozostalosť. Väčšinu z nich, asi 90 %, napísal v niekdajšom nemeckom dobšinskom nárečí.  Básnik žil a tvoril uprostred nositeľov a užívateľov spomínaného dialektu. Preto je jeho dielo pre skúmanie fonetickej, fonologickej a gramatickej stavby vzácneho, dnes už odumierajúceho nárečia veľmi významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou. Keďže žil v štyroch režimoch, ani táto skutočnosť sa nemohla neodraziť v jeho jazyku. Jeho dielo je teda aj dokumentáciou jazykovo-historickou a sociolingvistickou. Keby nebolo Wulfilovho Strieborného kódexu4, nebolo by možné zrekonštruovať gótštinu. Rovnako treba posudzovať aj dielo Samuela Pellionisa.“

 

Tak znie zistenie Juraja Valisku. Samuel Pellionis je pochovaný na dobšinskom cintoríne a na jeho hrobe je doska, na ktorej je napísaná jeho báseň v znení: „Hier ruth ear, dear fat lostich boar Och en Trauer Spass hot geben. Ben er net gestoaben bear Bol er secher heit noch leben.“ Čo v preklade znamená: „Tu odpočíva ten, čo vždy veselý bol Aj v smútku špás dával. Keby nebol býval zomrel bol by iste dnes ešte  žil.“ Po tomto významnom autorovi nám zostala spomínaná kniha Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie), ktorá navždy uchová jeho dielo pre ďalšie generácie. Z jeho tvorby vám prinášame sedem básní.  

Das russische Vaterunser 

Ruský otčenáš

 

Vaterchen Zar, der du bist in Peterburg!Ausgeloscht werde dein Name!
Dein Reich werde vernichtetl
Dein Wille geschehe werder in Russland
Noch sonst wo auf Erden.
Unser tälglich Brot stehle uns nicht mehr,
Und bezahle deine Schulden,
Die du bisher schuldig bist deinen Gli:lubingern,
Und führe uns nicht mehr nach Sibirien,
Sondern erlöse uns von dir, dem allergrössten Übel,
Den dir gebührt kein Reich, keine Kraft, keine Herrlichkeit.
In der Hölle brate in Ewigkeit! Amen! 

Báťuška cár, ktorý si v Peterburgu!
Buď vymazané meno tvoje!
Nech kráľovstvo tvoje je zničené!
Nech sa nestane tvoja vôľa ani v Rusku
Ani nikde na zemi.
Chlieb náš každodenný nám už nekradni,
A zaplať svoje dlhy,
Ktoré doteraz dlhuješ svojim veriteľom.
A neuveď nás na Sibír,
Ale zbav nás od seba, najväčšieho to zla,

Lebo tvoje nie je ani kráľovstvo, ani moc, ani sláva
V pekle sa peč naveky! Amen 

Mei Vaterunser3
(1919-1920) 

Moj otčenáš

 

Du geist uns unser täglich Brot.
Bier donken dervoar, du Gott, du gutter,
Doch geb derzu, benn och net mier.
Mein Kendern nor a pissel Potter.
Bell met meiner Pitt kei Frechheit thun.
Ich pitt, du sollst mich nor vorstehn,
Hot doch schon gazogt dei Suhn:
Der Mensch lebt net von Brot allein…

Chlieb každodenný Ty dávaš nám
Ó bože dobrý, ďakujeme zaň.
No dajže k nemu, aj keď nie veľa
Detičkám štipku masla, oleja.
Však prosbu moju mi nezazlievaj
A dobre pochop ma, o to prosím,
Veď aj Tvoj syn neraz povedal:
„Nie samým chlebom živ bude človek.“

Heilige Nacht

Svätá noc

 

Siehst du den Pfaffen am Altare
Im Habit von teuersten Ware?
Siehst du seinen goldenen Flitter?
Den beweinen nackte Waisen bitter!
Von armen Wittwen isťs erpresst,
Geplündert ihren letzten Rest!
Denn zur scheinbar frommen Gabe
opferm sie die letzte Habe.
Um Seligkeit zu erlangen,
Winden sie sich wie die Schlangen.
Dazu magst du nur sagen „Amen“.
Er predigt doch in deinem Namen!
Und Was er predigt, was er spricht,
Glaubt meisens selber nicht!

Vzhliadni na popa ku oltáru!
Ten habit z drahého tovaru!
A zrnká zlata, fliter trblietajú.
Siroty horko ho oplakávajú.
Z úbohých vdov je zodretý.
Bo urval im groš zavretý.
Hoc naoko len pobožný dar,
Bol halier posledný, ktorý im vzal.
Blaženosť svätú dosiahnuť by rady.
Plazia sa k nemu ako hady.
Ty, bože, mávneš rukou: „Amen“.
V čom mene káže? Ty si prameň!
A čom káže, čo hovorí,
Tomu ani sám neverí!

Zum Pfarra-Krieg 

K farárskej vojne

Und bos es a longa Predich?
Viel lieber doch a longa Buascht!
Hot man holt abos zu peissen,
Und och en Krug Bei for en Duascht

A čo mi farárova dlhá kázeň?
Oveľa lepšia dlhá klobása
Aspoň si človek zakúsi,
Džbán vínka na smäd pridá sa 

 Die Pfandung

Exekúcia

 

Man‘ plogt uns sear men Kiachenstaier.
Der Kiachs Vormegen es zurofft.
Sogoar ugelekta Aaier
Es och noch boaren Sechold gemocht… 

Nás hrozne gniavi daň cirkevná.
Imanie cirkvi upadá.
Na vajcia ešte neznesené
Vopred dlžoba pripadá…

 Topsebrisehes

Dobšinská

 

Es Voterland fittert die Reichen.
En oamen pleibt die Oabert plos.
Es er net zufirieden, muss er beichen.
Rachern uud Bondern es sei Los.‘ 

Bohatých kŕmi otčina.
Chudákom zbýva iba práca.
Kto sa nepoddá, musí nájsť
V drine, vandrovke svoje šťastie.

 Schwalbenzwitschern

Štebotanie lastovičiek

 

Bis die Völker on Geld ban hängen
Ban sa morden, rauben, brenan.
Benn nutzlos bit sein es Geld,
Denn bit Ruh sein of der Belt!
Ewich biert es Geld vorflucht
Uns ofs naia fat gasucht.
Una Geld bats glecklich leben
Bit kee Räber, Schwindler, Pettler geben. 

Kým budú lipnúť na peniazoch,
Budú aj vraždiť, lúpiť, pikle kuť.
Až keď bezmocné bude zlato,
Pokojný bude všetok ľud.
Peniaze budú navždy prekliate,
Však znova, znova hľadané.
Len v zlatom veku bez peňazí
Nebude vrahov, žobrákov 

 

Foto: Redakcia MD & Mgr. Rudolf Pellionis

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »