Ako sa odievali starí Dobšinčania
Dobšinský kroj bol na konci 19. a začiatkom 20 .storočia dôležitou súčasťou každodenného života obyvateľov mesta. Kroje sa stali nevyhnutné pri slávnostných príležitostiach, ako bol krst, svadba, zábava ,oslavy a aj pohreb. Kroje na slávnostné príležitosti boli parádnejšie, ako tie ,ktoré sa nosili vo všedné dni. Z dobových kresieb a fotografií sa dozvedáme, že kroje z Dobšinej mali typické znaky krojov Karpatských Nemcov, ktoré si naši predkovia priniesli z krajiny svojho pôvodu. V priebehu rokov sa mnohé prvky na kroji menili aj tu pribudli nové a modernejšie. Ako teda vyzeral Dobšinský kroj?
Mužský kroj:
Pozostával zo širokého plášťa – kurty, ktorý bol ozdobený plochými kovovými gombíkmi, bielej košele a širokých nohavíc. Nohavice a plášť boli z plátna tmavomodrej, alebo čiernej farby. Na hlave nosili klobúk so širokou strieškou a k tomu si obúvali čižmy. Baníci sa na slávnostné príležitosti obliekali do baníckej uniformy. Tá sa obliekala hlavne v nedeľu do kostola, alebo pri verejných sviatkoch ,či pohreboch členov Bratstva – Bruderschaftu. Uniforma sa stáva tiež vlastne krojom a je jedinou formou, ktorá síce pozmenená, prežila dodnes. Kabátec uniformy je čiernej farby s typickou koženou zásterou, ktorá sa nosila na zadnej časti. K nej patrila vysoká valcovitá čiapka, alebo klobúk so širokou strieškou. Neskôr začali nosiť čiapku lodičkového tvaru, ktorá sa volá kappel. Boli vo farbe zelenej – pre mládencov a čiernej.
Ženský kroj :
Typickým znakom ženského kroja bol u vydatých žien biely čipkovaný čepiec, pod ktorým nosili vlasy upravené do uzla. Na košeľu s krátkymi nazbieranými rukávmi nosili vestu – lajblík, ktorá bola ozdobená sponami. Naraz nosili 5 až 6 sukní, ku ktorým si obúvali kordovánové čižmy vyrobené z kozej kože. Vrchné sukne a zástery boli indigovomodré, alebo čierne.
V zime nosili krátky kabátik, na ktorý si dávali veľkú vlnenú šatku, alebo kožuštek.
Mladé dievčatá nosili biele šaty a vo vrkočoch biele mašle. Staršie ženy okolo 50 rokov nosili už len čierne oblečenie.
V súvislosti s odievaním musíme pripomenúť, že už v 18. storočí bola v Dobšinej modrotlačová dielňa, ktorá vyrábala látky, ktorými zásobovala Dobšinú a jej okolie. Na začiatku 20. storočia sa nosenie kroja začalo vytrácať a mešťania sa začali prispôsobovať novému spoločenskému životu. Kroje sa obliekali už len zriedkavo. Nosili ich už len starší obyvatelia, a to hlavne na každodenné nosenie.
Mgr. Valéria Majerská, spracoval Juraj Karika