R. Gdovin: Dilema lásky

 

68 Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako oddávna hovoril ústami svojich prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia (Evanjelium podľa Lukáša 1, 68 – 71)

Milí priatelia! V cirkevnej terminológii sa objavuje viacero cudzích slov, ktoré nemajú slovenský pôvod. Je dobré im rozumieť, pretože nám niečo dôležité chcú povedať. Jedno z nich je aj slovo „advent“. Pochádza z latinčiny a znamená : „príchod“. Chce sa tým povedať to, že niekto sa k nám hodlá prísť.

Keď ku nám niekto má prísť na návštevu, za normálnych okolností spravíme všetko preto, aby sa u nás návšteva dobre cítila. Poupratujeme, aby bolo čisto. Nakúpime potraviny, aby sme hosťovi mali čo ponúknuť. Takýmto spôsobom si ho chceme uctiť a preukázať mu, že jeho príchod k nám je pre nás dôležitý, že si to vážime.

Adventné obdobie ako aj blížiaci sa Vianočný čas našu pozornosť sústreďuje na to, že k nám na návštevu neprichádza hocikto. Nie je to iba dobrý kamarát, kolega z práce alebo rovno môj šéf vo firme, v ktorej pracujem. Ku nám prichádza Pán všetkých pánov a Kráľ všetkých kráľov. Sme poctení samotným Božím Synom. A to si vyžaduje náležitú prípravu! Aj preto kresťanská cirkev v tomto čase zintenzívňuje duchovný, náboženský život. Po cirkevných zboroch sa robia adventné večerné služby Božie, organizujú sa adventné koncerty, modlitebné týždne, vo vyššej intenzite sa prisluhuje sviatosť Večere Pánovej (eucharistie) … Veď ide o to, aby sme sa dobre pripravili…

Ako sa teda čo najlepšie pripraviť na príchod tej najvzácnejšej návštevy? Určite je dobré si doma poupratovať. No ešte lepšie je „poupratovať“ si vo svojom živote. Vo svojich vzťahoch – a to tak k ľuďom ako aj k Pánu Bohu. Poupratovať si vo svojich prioritách, poupratovať si vo svojom hodnotovom rebríčku. Je to nanajvýš vhodný čas na to urobiť si sebareflexiu, analýzu vlastného života a pýtať sa : Načo som tu? Kvôli čomu žijem? Čo chcem dokázať? Aké sú moje životné priority? Na čom mi skutočne záleží? Čo chcem, aby po mne ostalo?

Ako sa teda čo najlepšie pripraviť na príchod tej najvzácnejšej návštevy? Možno aj tak, ako staručký kňaz Zachariáš, ktorý vyslovil vyššie citované slová pred 2000 rokmi. Tak, že budeme žehnať Bohu, ktorý prichádza, aby vykúpil svoj ľud. To znamená : naše srdcia i mysle budú naplnené vďačnosťou za to, že náš Boh o nás stojí. Nevzdal sa nás, ani nás nezavrhol. Stále sme Jeho ľudom, Jeho synmi a dcérami. Žehnať Bohu, to nie je nič iné ako byť si vedomý toho, že sami sa spasiť, zachrániť pre večnosť, nemôžeme. Toto pre nás mohol urobiť iba Boh. A On to aj spravil – vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako oddávna hovoril ústami svojich prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Milí priatelia, z čoho nás to vlastne bolo treba vykúpiť? Predovšetkým z hriechu a jeho moci. Predstavte si to tak, že hriech – to je akoby náš dlh, ktorý máme voči Pánu Bohu. S každým novým hriechom náš dlh voči Bohu narastá. S dlhmi je to tak, že ich treba splácať. Nikto z nás, ľudí, však nie je v stave splatiť stále narastajúcu dlžobu svojho hriechu.

A preto sa Boh rozhodol pre iné riešenie. Toto riešenie bolo predpovedané dávno predtým, než sa to stalo, Božími prorokmi. A tak Boh na svet posiela svojho verného služobníka i Syna v jednej osobe.  On nikdy hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach. Tak o Ňom čítame v Písme svätom. Kresťanská cirkev tohto dokonalého Božieho služobníka a Syna  spoznáva v osobe Ježiša z Nazaretu. Nuž a tento Ježiš robí so svojim nebeským Otcom akoby dohodu : Zástupne na seba berie všetok hriech všetkých ľudí, všetkých čias a celého univerza. Takáto zástupná obeť má pritom v Božích očiach vysokú cenu. Veď sa tu ako obeť ponúka niekto, kto by zomrieť vôbec nemal, pretože si to ako jediný vôbec nezaslúžil.

Boží Syn, Pán Ježiš, samého seba ponúka Bohu, svojmu Otcovi ako obeť zmierenia. To všetko preto, nakoľko odplata za hriech je smrť. Nakoľko však Boh netúži po smrti človeka, pretože ho miluje, radšej nechá na kríži zomrieť svojho vlastného Syna, ktorého však miluje tiež… Božia dilema tak spočíva paradoxne v láske. Stojí tu láska k svojmu Synovi oproti láske voči nám, hriešnikom. My dnes už vieme, ako túto dilemu lásky Boh vyriešil, ktorej láske dal vtedy Boh prednosť. Radšej sa vzdal svojho Syna, len aby nemusel prísť o nás. Radšej stratil svojho milovaného Syna, len aby nemusel stratiť nás …

Advent ako obdobie pred Vianocami, ako aj samotný čas Vianočných sviatkov, je tak mimoriadne vhodným časom na to, aby sme opäť nanovo precítili veľkosť Božej lásky k nám, strateným hriešnikom. Je to nanajvýš vhodný čas na to, aby sme Bohu prejavili svoju vďačnosť za vykúpenie a záchranu, ktorej sa nám dostalo. Aby sme si uvedomili, že Kristus Pán na tento svet neprišiel kvôli sebe. Prišiel sem kvôli tebe i mne. Prišiel sem osobne kvôli nám, kvôli našim hriechom. Prišiel sem, aby nás urobil spravodlivými v Božích očiach, pokiaľ vo viere prijímame Jeho obeť, pokiaľ sa s ňou skrze vieru stotožňujeme.  Neprišiel sem, aby samému sebe niečo dokazoval. Prišiel, aby nám, ľuďom, ukázal, ako veľmi nás Boh miluje.

Prajem vám, drahí priatelia, aby ste túto pravdu Písma svätého smeli  v celej jej hĺbke nanovo prežiť aj počas tohoročného adventu a Vianočných sviatkov. A to tak vo svojich životoch ako aj vo vašich rodinách. Keď toto dokážeme, potom to bude tá najlepšia príprava na Toho, ktorý k nám prichádza.

Mgr. Rado Gdovin,  evanjelický zborový farár v Dobšinej – senior Gemerského seniorátu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »