Aktuality

Učiteľky sa snažia o lepšiu budúcnosť

 

Učiteľky z Dobšinej, pozná celé Slovensko vďaka otvorenému listu, ktorý adresovali minulý rok ministrovi školstva,  ministrovi práce a premiérovi. Dušan Čaplovič ako minister školstva následne otváral školský rok práve v našom meste. V liste popísali všetky problémy, ktoré denne na základnej škole zažívajú a sami povedali, že list nie je kritikou, ale zúfalým volaním o pomoc. Mnohé nedostatky sú podľa nich totiž výsledkom nefunkčnej a nespravodlivej legislatívy.

 

Na ich list zareagovala aj široká verejnosť, pričom takmer okamžite sa spustila lavína ohlasov s podobnými skúsenosťami vo všetkých kútoch Slovenska. Ľudia o veciach, ktoré boli predtým, akoby tabu, začali hovoriť otvorene a taktiež začali priamo pomenovávať problémy a tiež to, čo ich spôsobuje. V týchto dňoch sme na Základnú školu v Dobšinej zavítali aj my a stretli sme sa s  Eleonórou Liptákovou a  Erikou Polgáriovou, učiteľkami z Dobšinej, ktoré svojim listom zďaleka nekončia a smelo sa púšťajú do projektu, ktorý môže od základu zmeniť u nás často zaužívané slovné spojenie – „nedá sa“.

 

V kabinete základnej školy, sme sa preto smelých učiteliek spýtali na to, ako vznikla myšlienka niečo zmeniť z vnútra roky zaužívaného systému: „Všetko vzniklo súbežne s listom , ktorý sme napísali. Hlavným podnetom bolo, že moja žiačka, ktorá v 14.-nástich otehotnela prvýkrát, v pätnástich porodila a v šestnástich znovu otehotnela.


Eriku som vtedy stretla na chodbe a povedala som jej, že žiačka je znovu tehotná. Bolo mi jej strašne ľúto, lebo je veľmi zlatá baba, ktorá pravidelne a rada chodí do školy. Plakala, lebo nechcela to druhé dieťa a hanbila sa prísť na vyučovanie, keď znovu otehotnela. Ona si s tým sama nevedela rady.“ Povedala nám Eleonóra Liptáková a vtedy si obe učiteľky zaumienili, že je potrebné upozorniť, ale hlavne riešiť takéto prípady, ktoré v Dobšinej nie sú výnimočné a na škole bolo v tom čase viac maloletých, prípadne mladistvých žiačok, ktoré čakali prírastok.

 

Učiteľky tieto žiačky poznajú, nie len z vyučovacích hodín , ale vedú s nimi krúžky a dokonca sa ich začali pýtať na veci, ktoré by mali riešiť predovšetkým rodičia. „Už vtedy skrsla u nás myšlienka vytvorenia centra, kde by sa stretávali mamičky  a vlastne boli by to dievčatá, ktoré otehotneli pred dovŕšením 18.-násteho veku a ďaleko skôr pred dospelosťou. Venovali by sme sa tam dievčatám, ale aj deťom a ukázali by sme mamičkám, čo s dieťaťom, ako môže rozvíjať jeho schopnosti.“ Sú tu ale aj isté bariéry, ktoré treba preklenúť a učiteľky veria, že zvládnu aj to.

 

„Je ťažko povedať čo je normálny život. Pre nás je normálne možno niečo iné ako pre nich, čo celý život videli u mamy a otca. Ale chceli by sme u nich modelovať, aspoň socializovaný spôsob života. Ja sa im nečudujem, že takto dopadli, lebo im v živote nikto nepovedal o nejakom plánovanom rodičovstve. Rodiny nie sú dotlačené k plneniu ani tých najzákladnejších povinností. Stále je to ospravedlňované, alebo sa hádže zodpovednosť na školy. Jedna naša žiačka nepoznala tečúcu vodu a tak si ju nabrala zo záchoda. Ďalšia žiačka príde v zime v papučkách do školy a poobede vyberá odpadky z kontajnerov, lebo nemá čo jesť. Ideme osobne na sociálku, ale nič sa nezmení. No nechceme uraziť ich prácu, postupujú podľa predpisov, ktoré sú zle nastavené a to prokurátor a vyšší kompetentní,  sú aj napriek podnetom často nečinní .“ Povedala nám šokujúce skúsenosti Erika Polgáriová, pričom je to iba zlomok z toho čo denne vidia v škole a na svojich hodinách.

 

Mnohé deti do školy prichádzajú dobre nie bosé, bez desiat a zavšivavené. Niektoré majú od vší až chrasty na hlavách, no rodičia a ani kompetentné úrady, ktoré žiaľ na nich nemajú  páky a môžu ich len dookola napomínať nijako účinne nezasahujú. „Ja chápem, že nemôžu nasáčkovať všetky deti do detského domova. Ale sú naozaj extrémne prípady, kedy by mali tie orgány zasiahnuť. Toto všetko je, ale podľa niektorých v poriadku?.“ S rozčarovaním sa spytujú učiteľky a hovoria aj o problémoch iného charakteru. Ak k tomu prirátame arogantné až násilné správanie určitých jednotlivcov, tak iba málokto by sa dal na povolanie učiteľa, ktoré je v Dobšinej doslovným poslaním.  Mnohé by mohlo zmeniť spomínaný projekt Detstvo deťom, ktorý ráta aj s vytvorením rodičovského centra.

 

Centrum samotné by malo sídliť v bývalej budove elektrární, ktorá ak už bude na liste vlastníctva mesta, tak jeho vedenie prisľúbilo priestory pre rodičovské centrum a tým aj podporu myšlienky Detstvo deťom. Učiteľky z Dobšinej žiaľ  niekedy narážajú aj na nepochopenie tohto projektu verejnosťou, ale všetkým odkazujú: „Robíme to pre lepšiu budúcnosť . Veríme, že v rodičovskom centre dostanú šancu aj mladí rodičia a ich deti, a že sú schopní postarať sa o svoje rodiny. S pomocou centra môžu žiť bežný, prispôsobivý život a môžu tak ukázať tým nezodpovedným, že sa to dá. Že sa niečo nedá je argument, ktorý neobstojí ak sa projekt podarí. Tieto rodiny pôjdu príkladom všetkým ostatným a preto dajme im príležitosť. Je to prvý krok k tomu, aby sme sa pokúsili o zmenu. Pomôcť pritom môže každý.“ Pre našich čitateľov sme s učiteľkami z Dobšinej, Erikou Polgáriovou a Eleonórou Liptákovou taktiež natočili exkluzívne video, v ktorom si môžete vypočuť viac o rodičovskom centre, ale aj mnohých pádnych argumentoch, ktoré viedli obe učiteľky k pokusu o zmenu často nefungujúceho systému.

 

Foto & video: Redakcia MD

{youtube} lFhvNtFdrlo {/youtube}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »