História

Súkromné banícke múzeum v Dobšinej

 

Málokto hlavne z mladých ľudí v Dobšinej vie, že sa tu nachádza malé súkromné múzeum, ktoré zachytáva najmä banícku históriu nášho mesta. Toto múzeum našlo miesto v priestoroch firmy Silicon s.r.o., kde Ing. Michal Neubauer (na fotografii v srtrede) presunul pozostalosť svojho otca Jána do týchto priestorov, ale taktiež ako predseda Klubu histórie v Dobšinej sa naďalej usiluje zozbierať od obyvateľov a starať sa o tieto vzácne predmety, aby navždy neupadli do zabudnutia. Pri našej návšteve nám medzi iným pán Ing. Neubauer povedal.

 

„Na Zimnej ulici sme urobili firmu, kde boli priestory na to, že celú otcovu zbierku, ktorú celý život zbieral a všetky artefakty o Dobšinej sme presunuli tam. Za pomoci pána primátora Karola Horníka, ktorý nám najprv dal pracovníkov z mesta sme túto zbierku kategorizovali a dali do poriadku a následne pán Štefan Polgári urobil z tejto miestnosti takú akú ju uvidíte. Sú tam pozbierané všetky veci, ktoré sa týkajú baníctva, jedna tretina je vystavená a všetko ostatné máme v depozitári. Sú to písomnosti, ešte aj trojrozmerné predmety a do tejto zbierky teraz prispieva pán Opremčák.“ Povedal pán Ing. Neubauer  a pod príspevkom môžete nájsť fotogalériu a video ako to v múzeu vyzerá. Ako spomienku na zosnulého pána Jána Neubauera uverejňujeme dnes príspevok od Pavla Burgera, ktorý vyšiel v týždenníku Gemerinfo v roku 2005 č. 5.

 

„ Je to typický dom z akých je postavená celá Dobšiná. Vpredu veľká izba, za ňou kuchyňa, potom malá izba pre rodičov, hospodárska časť, dvor, záhrada. Tá samozrejme ústi do kopca. Ako pri väčšine dobšinských baníckych domov. V malej izbičke trikrát tri metre, v ktorej bývali rodičia, je dnes múzeum. Unikátna zbierka predmetov a dokladov o baníckej histórii v Slanskej doline a baníckeho mesta Dobšiná. Na stole veľká kniha so zápismi hostí: boli tu obdivovatelia z Vietnamu, Nemecka, Grécka, USA, Francúzska, Madagaskaru, Portorika, Belgicka, Izraela… Častými návštevníkmi sú aj deti materských a základných škôl so svojimi učiteľmi. Opäť prezerám časti tohto minimúzea, keď si úplne hore v rohu izbičky všimnem zavesený na klinec starý, fľakatý, špinavý a premastený klobúk.

 

Čo ten tu robí? Čudujem sa. Ján Neubauer sa natiahol, z klinca zvesil starý klobúk a dáva mi čítať lístoček, prilepený na jeho strieške. Klobúk nosil baník Jozef Černický od r. 1936 do r. 1972. Zaujímavá pamiatka – obdivujem nevšednú pokrývku hlavy – ale od čoho je taký stvrdnutý? Od čoho? Zopakoval moju otázku a končekmi prstov sa dotkol okraja klobúka. Od potu! Od litrov potu, ktorý baník dennodenne vypotil tam dole v chladnej tmavej bani. Od hektolitrov potu, ktoré baník vypotil v priebehu  svojho života. Tak tu visí a zrobený baník sa vrátil pod zem, pod ktorou prežil väčšinu ťažkého života…

 

Mnohí Dobšinčania hovoria, že ak k nemu pôjdete, bude to návšteva na niekoľko hodín. Tak pútavo vie rozprávať o všetkom, čo súvisí s baníctvom a Dobšinou. Od svojej mladosti až do dôchodku pracoval v baniach na Mlynkách na bani Július pri Vyšnej Slanej, v Dobšinej na Dedičnej. Ako štajgerkulman, v Dobšinej ako vedúci na bani Dedičná. Ťažba v nej skončila v 60-tych rokoch minulého storočia. Toto pozoruhodné súkromné múzeum Jána Neubauera obsahuje množstvo cenností baníckych máp, fotografi í, hornín a iných rôznych predmetov, spojených s baníctvom. Baníctvo je veľmi ťažká profesia a preto sme si i tento rok 9. septembra, tak ako aj po minulé roky pripomenuli Deň baníkov, počas ktorého si uctime ich prácu.“

 

Foto & video: Redakcia MD

{gallery}foto_historia/banicke_muzeum{/gallery}

{youtube} qMXZfvgfr8c {/youtube}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »