Kultúra

Študenti gymnázia na exkurzii v Osvienčime

 

Dňa 05.11. 2018 sme sa my, starší žiaci gymnázia vybrali na exkurziu do Poľského mesta Osvienčim. O tomto meste je známe, že počas 2. svetovej vojny tu boli nacistickým Nemeckom vybudované koncentračné tábory. Tieto tábory boli rozdelené na 3 časti. Ako prvý sme navštívili Auschwitz, ktorý pôvodne slúžil ako vojenské kasárne a je situovaný priamo v Osvienčime. Pred vstupom do tábora sme videli známy nápis na bráne Arbeit macht frei, čo v preklade znamená „práca oslobodzuje“. Tento nápis je výsmechom pre milióny ľudí, ktorí tu našli svoju smrť. Pri prechádzaní týmto táborom nás sprevádzala pani, ktorá nám opisovala históriu, zatiaľ čo my sme sledovali pozostatky hrôzy ktorá tu ostala. Do tohto tábora bolo deportovaných približne 2,5 milióna ľudí. Väčšina z nich boli ľudia židovského vierovyznania. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených a asi 900 000 deportovaných hneď po príchode poslali do plynových komôr alebo zastrelili.

Najemotívnejšie miesta tohto tábora boli tie, kde sme z poza vitrín videli ľudské oblečenie, detské hračky či dokonca ľudské pozostatky. Príslušníci oddielov SS mali k zajatcom neľudský prístup, ponižovali ich a šikanovanie bolo na dennom poriadku. V tomto tábore pôsobil aj známy doktor Josef Mengele, ktorý vykonával nemorálne experimenty na deťoch, tehotných ženách a na duševne postihnutých. Tieto experimenty nemali pre medicínu žiadny prínos a preto to považujeme za zbytočné mrhanie ľudskými životmi.

Naša exkurzia pokračovala do druhého tábora Auschwitz – Birkenau. Tento tábor bol vybudovaný pre nedostatočnú kapacitu v prvom tábore. Nachádza sa v dedinke Brezinka, ktorá musela byť zrovnaná so zemou kvôli výstavbe. Tento tábor bol vystavaný samotnými väzňami a budovy skôr pripomínali stajne pre dobytok než ľudské obydlie. Zastavili sme sa pri vagóne, ktorý je ukážkou toho, v akých neľudských podmienkach boli ľudia prepravovaní niekedy aj niekoľko dní.

Stáli sme na mieste, kde doslova nedávno prebiehala separácia ľudí na zdatných, schopných práce a tých, ktorí neboli nijako prospešní. A práve títo ľudia končili v plynových komorách. Bolo to veľmi emotívne, pretože nemecký doktor mávnutím ruky rozhodoval o živote a smrti nevinných ľudí. Na konci tejto cesty sa nachádzali pamätné tabule, na ktorých bolo vo viacerých svetových jazykoch napísané posolstvo pre ďalšie generácie.

Posledné a zároveň najsmutnejšie miesto, boli ruiny plynových komôr. Nemci ich pred útekom stihli zničiť. Najhoršie na týchto miestach je, že tu nachádzali smrť úplne nevinní ľudia. Dnes si už nevieme predstaviť, aké hrôzy zažívali pri pohľade na smrť svojich blízkych, priateľov či spoluväzňov. Táto exkurzia bola pre nás náučná, no zároveň veľmi emotívna. Veľa z nás si nevie vysvetliť, ako je možné, že sa niečo také mohlo v minulosti diať a čo je schopný človek napáchať. Je veľmi dôležité pripomínať si hrôzy vojny ako výstrahu pre mladšie generácie aby sa takéto veci už nikdy neopakovali.

Sofia Herčková a Anna Mihóková, žiačky septimy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »