Aktuality

Komentár: Právo voliť nie je povinnosť, no môže byť výsadou

 

Šance, sľuby,  vízie, ale aj chválenkárstvo…To všetko patrí ku komunálnym voľbám, ktoré nás čakajú už túto sobotu. Už iba o niečo viac ako deň budeme v rukách stískať hlasovacie lístky a za plentou krúžkovať svojich vybraných kandidátov na post poslancov Mestského zastupiteľstva a rozhodneme aj o tom najskloňovanejšom a najvyššom poste, poste primátora mesta. Mnohí už teraz vedia s istotou, komu odovzdajú svoj hlas, iní si zas všetko nechávajú na poslednú chvíľu. Niektorí si zas doma v rýchlosti pred vstupom do volebných miestností prečítajú predvolebné letáky kandidátov, ktoré im boli nedávno doručované priamo do ich domácností.

Zamyslime sa ale, o čo vlastne ide „obyčajnému“ voličovi? Všetkých spája jediné, vízia lepšej budúcnosti v meste, ktoré si zvolili pre život. Občania teda pristupujú k volebným urnám s nádejou na lepšie podmienky v meste, ktoré sa stalo ich domovom. V tomto období sa však každý, kto dovŕšil 18 rokov automaticky stáva aj voličom. Raz za štyri roky teda môže občan priamo ovplyvniť to, akým smerom sa bude v budúcom období jeho mesto uberať. On sám sa pritom stáva tým najcennejším artiklom pre všetkých, ktorí sa uchádzajú o jeho hlas. Voličov hlas však znamená jediné, jeho vlastnú budúcnosť, ktorú zverí tým, ktorí ho budú zastupovať, budú za neho jednať a konať na všetkých vyšších úrovniach, čo v konečnom dôsledku ovplyvní priamo kvalitu jeho života.

Väčšina občanov, voličov má pred očami v týchto dňoch iba voľby samotné, no nie je na škodu, aby sme nepouvažovali o tom, čo bude po nich? Budú nám naši zvolení zástupcovia načúvať naďalej tak, aby jednali v našom záujme a v záujme mesta, nebrali ohľad ani na stranícke košele a kamarátstva a rozhodovali tak, ako im to káže svedomie, česť, morálka , no predovšetkým my, ktorí sme im dali svojimi hlasmi dôveru? Budú s nami živo komunikovať, zaujímať sa o náš názor a vôbec budú mať predpoklady na to, aby dokázali niečo pozitívne ovplyvniť, alebo len budú dvíhať ruku podľa väčšiny zdvihnutých rúk okolo nich? A zaujímali sa vôbec niekedy o život v tomto meste predtým, boli nejako činní, budú aj potom?

To všetko by mal zvážiť každý, kto sa rozhodne ísť voliť a pristupovať ku všetkému tak, ako on sám čaká od tých, ktorí ho majú zastupovať. Mnohí si žiaľ povedia „môj jediný hlas nič nezmení“ a zostanú radšej doma a budú sa tváriť, že ich sa to netýka. Zrazu po voľbách vysvitne, že z jedného hlasu, vynásobeným XY takto uvažujúcimi občanmi, ktorí sa vzdali práva hlasovať je niekoľko desiatok percent z celkového počtu. Aj takéto rozhodnutie je každého právo, no na túto hru na neutralitu, môže doplatiť iba občan sám, keďže sa rozhodne aj o ňom, no bez neho. Chceme zostať bez názoru a uspokojiť sa s hocičím čo bude, veď je to všetko úplne jedno? Nenechajme rozhodovať za seba iných, no práve v sobotu vo velebných miestnostiach sa staňme súčasťou celku, ktorý spoločne dokáže prijať rozhodnutie o tom, kam sa bude naše mesto uberať nasledujúce štyri roky. Právo voliť nie je povinnosť, no môže byť výsadou.

Komentár & foto: Juraj Karika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »