Kultúra

Keď sa povie pôst …

 

Jedno zo špecifických období, ktoré počas roka smieme prežívať je aj čas pôstu. V kresťanskej tradícii sa jedná o obdobie 40 dní pred sviatkami Veľkej noci. Zmyslom tohto obdobia, tak ako napríklad aj adventu pred Vianocami, je dobre nás pripraviť na vyvrcholenie Ježišovho pozemského pôsobenia. To sa na Veľký Piatok zavŕši Kristovou zástupnou obetnou smrťou za hriechy ľudstva (teda i za moje i tvoje) na dreve golgotského kríža.  Nuž a o tri dni, na Veľkonočnú nedeľu, to vygraduje slávnym Ježišovým zmŕtvychvstaním.

Keď sa povie „pôst“, človek v našich zemepisných šírkach poväčšine začne uvažovať nad tým, čoho všetkého by sa mal počas tých 40 dní vzdať. Poniektorí sa vzdávajú konzumácie mäsa, iní sa vzdávajú cigaretky či pohárika alkoholu. Z medicínskeho hľadiska takáto očista, či detoxikácia organizmu určite nie je na škodu. Ba čo viac, dovolím si povedať, že je veľmi osožná aj potrebná. Predsa však, z teologického hľadiska pôst nie je žiadna hladovka. Nie je to tak, že čím viac mi škvŕka v bruchu, tým lepšie sa asi postím. V protestantskom chápaní pôst nie je o tom, čoho sa má človek vzdať, resp. čo má obmedziť. To je skôr negatívny / pasívny prístup k veci samotnej. V protestantskej tradícii ide skôr o to, čo má človek zintenzívniť, čo má robiť viac ako počas iných ročných období. Jedná sa teda o prístup pozitívny / aktívny. Nuž a to, čo by sa malo zintenzívniť je predovšetkým vzťah a spoločenstvo s Pánom Bohom, modlitba, čítanie Božieho slova spojené s meditáciou a sebareflexiou, návšteva spoločenstva kresťanov na bohoslužobných podujatiach a pod.

I keď to znie pekne, predsa len takáto duchovne poňatá forma pôstu je fajn, no zatiaľ buduje veriaceho človeka len ako jednotlivca. Je to samozrejme lepšie ako nič, ale ani zďaleka to ešte nie je všetko. V Písme svätom čítame o tom, že skutočný pôst, pokiaľ sa realizuje tak, ako sa má, musí mať širší rozmer, dovolím si povedať – celospoločenský. Pôst nemá  duchovne budovať len mňa ako jednotlivca. Naopak! Musí mať význam pre celú spoločnosť – sociálny, charitatívny, etický … Tak o tom totiž čítame u proroka Izaiáša 58, 4 – 11 : 4 Veď sa len preto postíte, aby ste sa vadili a škriepili a búšili zlostnou päsťou. 5 Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu, a deň, keď sa človek korí? Či treba hlavu skláňať ako trstina? Vrecovinu v popole si ustielať? Či toto možno nazvať pôstom a dňom milým Hospodinovi? 6 Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, 7 lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. 8 Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. 9 Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: Tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, 10 ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. 11 Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.

Takýto pôst teda má rád Hospodin : Je to pôst, keď sa človek zasadzuje o spravodlivosť, pravdu, férovosť, milosrdenstvo a korektnosť. Keď dokáže podať pomocnú ruku. Keď si všíma núdzu druhého človeka a prejavuje úprimný záujem o svojho blížneho Keď svojho blížneho pokladá za hodnejšieho než seba. Keď pre neho má veľké, štedré a otvorené srdce. Nuž a pokiaľ treba, tak aj peňaženku. To všetko, ako vidíme, je skôr o aktivite. Pôst teda nie je nijaké pasívne obdobie vzdávania sa niečoho, uťahovania sa do pasivity, kostolnej izolácie, skoro až do akéhosi zbožného nič nerobenia. Je to skôr aktívne rozdávanie seba samého, svojho času, energie a potenciálu v nezištnej službe pre druhých! Taký pôst má Hospodin rád!

Milí priatelia, ak človek začne realizovať takýto pôst, teda pôst spočívajúci v aktívnej láske, milosrdenstve a spravodlivosti voči blížnemu, potom možno očakávať nový začiatok v medziľudských vzťahoch v zmysle ich ustavičného zlepšovania a uzdravovania. Možno tiež očakávať nápravu človeka vo vzťahu k samotnému Bohu. K takému životnému štýlu sa potom priznáva aj samotný Hospodin tým spôsobom, že bude vypočúvať modlitby svojho ľudu.

Vážení čitatelia, je určite zaujímavé, že pri uvažovaní nad pôstom, ktorý má rád Hospodin, som nikde nehovoril o našich tradičných prejavoch pôstu. Nikde som nehovoril o tom, že máme jesť menej mäsa, alebo je nám zakázané zasmiať sa, alebo že máme 40 dní chodiť so zarmútenou tvárou alebo sa máme veľmi skromne a jednoducho obliekať alebo si máme všetko možné odriekať. Naopak! Hovoril som, čo všetko máme robiť, aby mal Boh radosť. To znamená, všetky náboženské a ľudové zvyky, ktoré sú v našom podvedomí spojené s obdobím pôstu sú zbytočné, pokiaľ je človek zahľadený len sám do seba, do akéhosi zbožného ničnerobenia a pasivity, pritom však druhého človeka, jeho núdzu, jeho biedu či nedostatok nevidí, resp. nechce vidieť. Je zbytočné sa postiť, ako píše prorok, keď sa „len preto postíte, aby ste sa vadili a škriepili a búšili zlostnou päsťou.“

Prajem vám všetkým, vážení čitatelia, aby ste mohli prežiť pokojný a požehnaný čas pôstu. A pokiaľ sa už rozhodnete postiť sa, potom to skúste robiť skôr na ten spôsob, ktorý má rád Hospodin a neostaňte len pri neraz povrchnej ľudovej tradícii!

Mgr. Rado Gdovin, ev. farár, foto: JK

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »