História

Historický príbeh o jednej Dobšinčanke

 

Autorom nasledujúceho článku je Peter Ludwig, ktorý na starom cintoríne v meste Mittweida v Nemecku objavil hrob zosnulej Vilmy Fehér, pochovanej tam pred 117. rokmi. /Obrázok 1) Článok v nemeckom jazyku bol uverejnený, v októbri a druhá časť v  septembri roku  2022, v tunajších mestských novinách  „ Stadtnachrichten Mittweida“,  v časti „Aus der Geschichte Mittweidas“ (z histórie Mittweidy). Obrázková dokumentácia je v závere tohto článku. Jeho preklad do slovenčiny je nasledovný:

 Maďarský hrob na Mittweidanskom  starom cintoríne
(Das Ungarische Grab auf dem Mittweidaer Alten Friedhof)

Hľadanie jednej stopy: Keď návštevník uvedeného cintorína došiel až na jeho východnú stranu  múra susediaceho s cestou nazvanou Hainicher, uvidí brečtanom obrastený hrob s dominujúcou  ľúbeznou  soškou anjela. Hrob Vilmy Fehér s informačnou tabulou s augusta 2022 na starom cintoríne (Obrázok 2.) (foto Thomas Ulbricht, Mittweida 2022).

Následne  na starom cintoríne jeho správca osadil pri hrobe informačnú tabuľku pre záujemcov, ktorí by chceli o rodine Fehér vedieť viac, odporúča sa mestský archív, archív Technickej Vysokej školy a mestské múzeum, kde je štúdia autora k dispozícii pod názvom „Das Ungarische Grab“ ( Maďarský hrob).

V popredí hrobu je malá hrobová doska. (Obrázok 3). Návštevník s údivom zistí že je napísaná v jazyku, ktorému tu málokto rozumie. Hrob bol zhotovený pred 117 rokmi. Na nej je uvedené je, že tu je pochovaná Maďarka Vilma Fehér. Kto bola tá Vilma (Vilhelmína), prečo prišla na začiatku 20. storočia do Mittweida a prečo zomrela?

Pokúsime zrekonštruovať jej životnú cestu, keď cestovala cez  polovičku Európy a ktorá ju doviedla až do nášho mesta. Vilma Fehér, rodená Husz, pochádzala z majetnej a váženej maďarskej rodiny, ktorá žila v slovenskom meste Dobšiná, ktoré vtedy bolo súčasťou Rakúsko- Maďarskej monarchie. V meste bolo viacero etnických skupín. Ešte aj v súčasnosti sa tu hovorí okrem slovenčiny aj maďarsky a nemecky. Muzikálne nadaná Vilma chcela študovať v Budapešti, aby sa neskôr mohla zamestnať v umeleckej profesii.

V roku 1865 sa ale vydala za lekára Fehéra Nándora, pochádzajúceho z rodiny nemeckých prisťahovalcov, ktorý si tu v Dobšinej otvoril ambulanciu a patril tak medzi významné osobnosti tohto mesta. Obrázok 5. Tento vážený lekár bol i protestantským farárom, bol zároveň i jaskyniarom, lokálnym meteorológom a uznávaným znalcom literatúry. Manželia mali tri deti, z ktorých prežila len Kamilla narodená v roku 1867. (Obrázok 4)

MUDr. Fehér zomrel mladý na mozgovú porážku v roku 1875. Pochovaný je v Dobšinej a hrob nechala zhotoviť jeho manželka. (Obrázok 6.)  Obrázok znázorňuje reštaurovaný hrob jej manžela Dr. Nándora Fehéra z roku 1875 na protestantskom cintoríneDobšinej upravený i pre verejnosť“. (Foto RNDr. Ondrej Rozložník- 2020),

Vilma Fehér trpela na chronickú črevnú chorobu. Na jej zmiernenie cestovala do najznámejších liečebných kúpeľov v strednej Európe. Rozhodla sa i po druhýkrát vydať a uzavrela manželstvo s barónom  menom Anthony de Lászlo. V roku 1883 sa im narodil syn, pomenovaný tiež ako Anthony. Manželstvo bolo ale pre Vilmu sklamaním a tak po krátkom čase došlo k rozvodu. Vrátila sa naspäť do Dobšinej, ale zakrátko sa presťahovala do Budapešti, aby sa mohla viac venovať svojej dcére Kamille, ktorá bola herečkou a speváčkou a usilovala sa tým čo najskôr uplatniť na významných  javiskových doskách sveta. Od roku 1885 vystupovala ako herečka a speváčka na rôznych javiskách Dunajskej- monarchie. V roku 1886 bola angažovaná v Peštskom divadle , neskôr nazvanom ako Maďarské divadlo. Ako speváčka slávila úspech v komediantskej úlohe ako subreta. Ako hosť cestovala do Viedne, do dnešnej Bratislavy a do Paríža. Z honorárov zaplatila matke liečebné pobyty. V roku 1902 sa Kamilla rozhodla uplatniť v Berlíne. Z dosial nezistených dôvodov,  jej vstup do muzikálneho života v hlavnom meste Nemecka ostal bez rezonancie, ohlasu.  Pravdepodobne to boli starosti o matku Vilmu a jej nutné opatrovanie, čo bolo príčinou obmedzenia jej výstupov na javisku. K tomu sa pridali i problémy jej nevlastného brata Anthonyho v Berlíne o možnosti jeho zamestnania sa v Nemecku. To je ten moment keď naše domovské mesto vstúpilo do tejto udalosti. Jej známi v Berlíne jej poradili aby technicky nadaný Anthony začal študovať na technickej škole v Mittweide kde študoval i značný počet maďarských študentov. Vilma Fehér, ktoré na začiatku roka 1903 bola na ošetrovaní v Berlíne korešpondovala odtiaľ s vedením  správy  technickej školy. V roku 1903 bol na túto Vysokú školu Anthony prijatý. V spisoch tejto Vysokej školy je vedený pod menom Anton Láslo, v spisoch študijných výsledkov, ako i po jej ukončení ako „diplomový inžinier“.

Vilma Fehér sa chcela vrátiť do Dobšinej. Ona ťažko nemocná a jej dcéra Kamilla, ktorá zrušila svoj pracovný zmluvný záväzok  sa však rozhodli presťahovať do Mittwaida aby boli bližšie k  zdravotne labilnému Anthonymu a podporili ho. Podľa prihlasovacieho registra si Villma, Kamilla a Anthony prenajali 17. októbra 1903 byt na Tszchimerplatz, na Lauernheiner ceste a Bahnhofsrasse.  Od apríla 1904 bývali na Leiniger Strasse čis. 58, nachádzajúceho sa na pozemku mestského stavebného majstra  Kropfganza. Tu sa zdravotný stav Vilmy Fehér natoľko zhoršil že sa família obávala o jej život. Či bola Vilma ošetrovaná v Mittweide lekárom, alebo či bola v nemocnici nie je známe. Ako žila v Mittweide?. Mohla sa s  ťažkosťami prechádzať i k  Zschopau alebo k Laurheiner mlynu ?. Možno došla i k jazeru Schwanenteich, spolu so svojim synom Anthonym, ktorý vedľa štúdia jej možno i pomohol, aby si odpočinula a ukľudnila sa.

V nedeľu, 19 marca 1905, zomrela v Mittweide Maďarka Vilma Fehér. Oznámila to jej dcéra Kamilla 20 marca na mestskom úrade nasledovne:

„Moja matka, dôchodkyňa Rosina Vilhelmína, vdova Fehér, náboženského vyznania evanjelička – luteránka, 19. marca 1905  o 5 hodine  popoludní v  svojom Mittweidaerskom byte na Leisinger Straße číslo 58, vo veku 61 rokov, štyri mesiace a 25 dní zomrela.“

Vilhelmina smrť je zapísaná i v úmrtnej cirkevnej knihe z roku 1905. Ako príčina smrti bolo stanovená rakovina žalúdka, čo potvrdil lekár  Dr. Arthur Sauer. V ďalšom je uvedené že prvotriedny  pohreb pani Fehér sa uskutoční  23 marca o 3 hodine popoludní. K úmrtiu Vilmy sa objavila i krátka správa v „Mittweidaer Tagesblattes“. Pohreb bol uskutočnený farárom mestského kostola Otomarom Hoeppnerom. Úmrtné oznámenie v lokálnej tlači nebolo uvedené. Jej skonanie bolo uverejnené 25 marca 1905 v maďarských novinách  „Budapesti Hírlap“. Hovorí sa, že pohreb bol za veľkej účasti verejnosti a zúčastnili sa ho i dva maďarské spolky. Pohrebná doska bola zhotovená na objednávku detí  určite v Maďarsku. Socha anjela bola zhotovená v Mittweide, alebo v jeho okolí. Tunajší kamenár Frank Böttger uvádza, že jeho starý otec Karl Emil Böttger, ktorý mal firmu do roku 1907, takéto sochy zhotovoval, ale  i súčasne vie tunajšia prevádzka zhotoviť takéto historické kamenné sochy. Kamila sa v nasledujúcich rokov o hrob svojej matky starala, čo je potvrdené v jej  korešpondencii medzi farárom Hoeppnerom v roku 1925.

Po ukončení  Anthonyho štúdia v roku 1906, odišli  deti Vilmy z Mittweida a žili v Berlíne a Budapešti. On pracoval na výskume a uplatňovaní elektrotechnických metód v javiskovej technike  o čom prihlásil so svojou sestrou i patenty. Krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rozhodol odísť do USA a  tam pokračovať na svojej práci. Neskôr vycestovala za ním i Kamila. Po pobyte v New Yorku, San Franciscu a Detroite sa definitívne presťahovali do Kalifornie. Obidvoch však tak vtedy vychválená Amerika sklamala. Kamila bola pristará aby sa vrátila  na javisko a u Anthonyho, ktorý nepoznal americké obchodné praktiky, to viedlo k sociálnemu úpadku a k zdravotným problémom. Rokmi sa zhoršovali materiálne pomery  obidvoch súrodencov. U ťažko chorého Anthonyho to viedlo k jeho úmrtiu v roku 1938. Kamila sa dožila 85 rokov a zomrela v roku 1954 v americkom Oaklande. Či ostala sama, alebo či bola dobre zabezpečená, nie je známe. Obidvaja súrodenci sú pochovaní na tamojšom cintoríne Evegreen Cemetary.

Z dnešného pohľadu je osud Vilmy Fehér a jej rodiny, ako zrkadlový obraz komplikovanej histórie v strednej Európe a zmien v 19. a 20. storočí. Vyvoláva to nepokoj a dotýka sa to i pozorovateľa v súčasnosti ako brizantná aktualita.

Keď Vilma Fehér a jej dve deti na začiatku 20. storočia krátku dobu v Mittweida bývali, žili v malom meste, v ktorom študovali na vysokej technickej škole s rôznou farbou pokožky študenti z mnohých krajín, ktorí sa zoznámili i s obyvateľmi mesta. Na to sa musia „Mittweiderovia“ aj dnes s hrdosťou spätne pozerať. Hrob Vilmy Fehér, jednej inteligentnej a dobrosrdečnej pani, ktorá precestovala svet, má byť i do budúcnosti udržiavaný, aby sa na túto históriu nezabudlo.

Peter Ludwig, Mittweida / Berlin 

Z nemčiny preložil: RNDr. Ondrej Rozložník

Poznámka prekladateľa: Životopis Nándora Fehéra spracoval, po detailnom štúdiu archívnych dokumentov Zoltán Jerg. Výsledky jeho práce boli Správou Slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš zverejnené, v časti karsologického vedeckého výskumu v časopise Slovenský kras, číslo 58, Dobšinská ľadová jaskyňa, 1870 – 2020, pod názvom:

„ Nándor Fehér, spoluobjaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne a iniciátor jej vedeckého výskumu, strany 117 – 141“.

Jeho hrob objavil Zoltán Jerg, rožňavský jaskyniar na cintoríne v Dobšinej (v tom čase tu boli pochovávaní len evanjelici). Bol v dezolátnom stave, zarastený kríkmi, pomník zvalený, s ťažko čitateľným nápisom /Obrázky 7 a 8). S pomocou klubu dobšinských turistov a podpory mesta, sme ho opravili. Takto sme prejavili úctu tomuto významnému lekárovi, ktorý dosial nebol uvádzaný ? medzi objaviteľmi Dobšinskej ľadovej jaskyne, i keď sa dokázateľne na objave zúčastnil.(Obrázky 9 a 10)

Jeho smrť v mladom veku spôsobila že jeho pozostalí boli nútení hľadať svoje živobytie v cudzine a  nešťastný osud rozhodol že Nándor Fehér je pochovaný v Dobšinej, jeho manželka Vilma v Nemecku a ich deti Kamila a Anthony  v USA.

Translate »