Kultúra

Gymnazisti mali Paríž ako na dlani

 

Už je to tu. Deň, na ktorý sme sa tešili celé tri mesiace. 12.jún 2012. A s ním aj výlet do Paríža. O piatej sme sa všetci stretli v škole. Posledné inštrukcie, všetci pripravení, môže sa ísť. Lenže autobus nikde. Zabávame sa, že nevie nájsť Dobšinú. Po pol hodine je už tu. Nastáva konečné lúčenie, posledné bozky, objatia. Kývame rodičom z okien a odchádzame. V ústrety svetu. Do Francúzska. Do Paríža. S úsmevom. Radosťou. Nadšením.

 

Po dlhej ceste spríjemňovanej filmami, sme konečne prišli do Francúzska. Po 20 hodinovej jazde sme si konečne poriadne vystreli nohy. Stojíme v Remeši a obdivujeme monumentálnu a prekrásne zdobenú katedrálu Notre Dame. Umelecké sochy a neuveriteľne sfarbené okná vyzerajú, že ich nestvorili ruky človeka. Usmievajúci anjel nám dáva posledné zbohom a my pokračujeme k hotelu. Maličké izbičky nám zatiaľ neprekážajú. Unavení a nevyspatí z noci v autobuse rýchlo zaspávame.

 

Ráno znovu späť do autobusu. Zúfalo kričíme: „Nie! Už nie!“, no pocit, že ostáva len 120 km, nás definitívne presvedčil. Po rannej zápche sme prišli k nášmu prvému cieľu. Eiffelovka. Výstup po mosadzných schodoch železnej kráľovnej je náročný, no výhľad je okúzľujúci. Neskutočný. Jednoducho nádherný. Celý Paríž ako na dlani. Nasleduje prechádzka ku katedrále, kde žil bájny Quasimodo, cez Námestie svornosti, popri Justičnom paláci až ku galérii moderného umenia – Centre Georges Pompidou. Záhadná stavba má svoje čaro. Plná farieb ako rozkvitnutá lúka láka pohľady turistov, ale aj domácich. Veľkolepá fontána skrytá za ňou, hýriaca pestrofarebnými tvarmi, vyčarí úsmevy nielen na tvárach detí, ale aj dospelých.

 

Ďalší deň prišiel a nás čaká snáď najkrajší zámok – Versailles. Veľkolepé obrazy, sochy, fresky a záhrady s fontánami vzbudzujú v ľuďoch pocit, že sú len maličkí drobci uväznení v obrovskom labyrinte. Každý sme stratili hlas. Je neuveriteľné, že toto všetko vytvoril človek. Otupení sme sa vracali k autobusu, kde už náruživí černosi predávali šatky, hodinky a eiffelovky rôznej veľkosti. Oni a ich neskutočný talent predávania vás donútili kúpiť aspoň 5 malých kľúčeniek. Po náročnom dopoludní  nás čakalo ešte vzrušujúce poobedie. Návšteva starej nemocnice, kde našiel večný pokoj aj sám Napoleon a najvyššie položená bazilika Sacre Coeur. Už si vieme dostatočne dobre predstaviť, čo je to vtáčí pohľad. Ulička plná talentovaných ľudí – štvrť umelcov a preslávený kabaret Moulin Rouge nesmeli chýbať.  No najúžasnejšia bola aj tak večerná plavba loďou po Seine. Pohľad na všetky najkrajšie pamiatky Paríža a svietiacu Eiffelovku bolo to posledné a najlepšie, čo sme videli.

 

Posledný deň, deň plný zábavy. Prišli sme totiž do Disneylandu. Atrakcie ako dom hrôzy, Indiana Jones, či raketa nemohli chýbať. Zbesilé jazdy plné adrenalínu, kde sme išli aj dole hlavou, nám umožnili z celého hrdla sa vykričať. Sprievod plný postavičiek z rozprávok, ako Mickey Mouse, káčer Donald, či Goofy a Pluto, nám ukončil super deň. No a už nás čakal posledný krok, dlhá cesta domov. Unavení sme spali ako bábätká a cesta nám uplynula neuveriteľne rýchlo. V Dobšinej sme už skončili v náručiach strachujúcich sa rodičov plní spomienok a zážitkov na nezabudnuteľný výlet.

 

Na záver by som len chcela povedať, že to stálo za to. Každému odporúčam navštíviť toto mesto, či už kvôli pamiatkam, alebo nákupom.  🙂

 

Jana Štrignerová, Gymnázium Dobšiná

 

{gallery}foto_skolstvo/gymnazium_paris{/gallery}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »