Kultúra

Gdovin: Život je mocnejší ako smrť

 

Aj keď počasie tomu nenasvedčuje, máme tu jar a s ňou spojené veľkonočné sviatky. V domácnostiach rozvoniavajú najrôznejšie dobroty, stoly zdobia kraslice, či čokoládové zajačiky a televízia nás bombarduje zväčša obohratými filmami a rozprávkami. V mnohých rodinách sa veľkonočné menu nijako nelíši od vianočného a o prísun kalórií je dokonale postarané. Veľkonočné sviatky ale podľa tradičného kresťanského učenia majú oveľa hlbšiu symboliku. Aj preto sa dnes stretli veriaci v kostoloch, kde slávia radostný deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista, čo je podľa učenia víťazné zavŕšenie jeho vykupiteľského diela.

V katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch sa dnes konajú slávnostné bohoslužby pripomínajúce túto významnú udalosť, ktorá je pre všetkých ľudí prejavom Božej lásky, odpustenia a zároveň im prináša nádej na nový život. Nebolo tomu dnes inak ani v evanjelickom chráme v Dobšinej, kde sme sa zúčastnili slávnostných služieb Božích, z ktorých si môžete pod príspevkom pozrieť fotogalériu a príhovor Mgr. Radovana Gdovina exkluzívne pre našich čitateľov. Čo pre kresťanov znamená dnešný deň nám priblížil pán farár v našom rozhovore.

„Veľkonočné sviatky sa v kresťanskej tradícií spájajú aj so slávnosťou Zeleného štvrtka, Veľkého piatka, Bielej soboty, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka. Často sa to zužuje iba na nedeľu a pondelok, ale Veľká noc začína už udalosťami Zeleného štvrtka. V stručnosti, je to udalosť, kedy si pripomíname ustanovenie Poslednej večere, kedy Ježiš poslednýkrát so svojimi učeníkmi večeria v tú pesachovú hostinu, ktorú vtedy slávia, na počesť toho, že Izraelci boli oslobodení z egyptského otroctva. Zrazu Ježiš narúša priebeh takým zvláštnym úkonom, že berie chlebík, ktorý tam mali a hovorí „tuto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva“ a následne berie kalich, ktorý tam koloval a hovorí „toto je moja krv, ktorá sa za vás vylieva“. Z toho my vlastne odvodzujeme sviatosť Večere Pánovej, u katolíkov Eucharistie.

Na večeri označuje Judáša ako zradcu, ktorý ho zradí a po večeri sa presúvajú do Getsemanskej záhrady a Ježiš vie už vtedy čo ho čaká. Dochádza k zatknutiu v samotnej záhrade a vypočúvaniu veľkňazom Kaifášom a nasleduje proces s Pilátom. Židia sa jednoducho Ježiša snažili odstrániť predovšetkým z jednaj príčiny. Ježiš začal byť veľmi obľúbený a židovské náboženské praktiky veľmi ostro kritizoval. A farizeji ako jedna z významných skupín židovského národa bola veľmi častým a oprávneným terčom jeho útokov. Snažili sa preto Ježiša odstrániť a pred Rimanmi argumentovali tým, že poburuje národ. Židia totiž v tej dobe nemohli sami vykonať trest smrti, lebo boli pod Rimanmi a miestny miestodržiteľ Pilát Pontský, riadna historická postava toto mohol potvrdiť.

Pod tlakom verejnosti, aj keď bol sám Pilát presvedčený o Ježišovej nevine, ho dal ukrižovať. Symbolicky si umyl ruky, ale zodpovednosti sa zbavil iba naoko. Veľký piatok je potom dňom Ježišovho ukrižovania, kedy si pripomíname jeho utrpenie, smrť a pamätných sedem slov, ktoré hovorí z kríža. Nastáva okamih smrti sprevádzaný nadprirodzenými úkazmi. Zatmelo sa slnko, bolo zemetrasenie a boli vraj videní aj mŕtvi, ktorí vstávali z hrobov. Ježiš bol pochovaný svojimi priateľmi, to je piatok podvečer, lebo východom prvej rannej hviezdy pre židov začína Šabat a vtedy sa už pochovávať nemohlo, takže to chceli stihnúť ešte v ten večer. Dali ho teda narýchlo do hrobu, s tým, že to dokončia v nedeľu.

V nedeľu už ale nebolo čo dokončiť a prichádzame k samotnej Veľkej noci, kedy si pripomíname to, že smrť nemá posledné slovo a život je mocnejší ako smrť. Kresťania nevnímajú Veľkú noc ako sviatok jari. Veľakrát to takto vníma svetské prostredie, ale my to vnímame ako oslavu života a víťazstvo života nad smrťou. Víťazstvo toho, že naše zmierenie je dokonané. Toto obdobie je tiež oslavou Božej stvoriteľskej moci, ktorá aj zo smrti vie človeka prebudiť a dať mu nový život. Skutočné vzkriesenie nastalo iba u Ježiša, kedy žije, viac neumiera a aj tá forma a kvalita jeho tela je zmenená. V teológií hovoríme o novom tele, oslávenom tele. Ten prázdny hrob, ktorý po ňom zostal je aj pre nás útechou, keď sa lúčime so svojimi zosnulými, pretože tak ako on moc smrti premohol, tak ani pri nás nemá smrť posledné slovo, ale to všeobecné univerzálne vzkriesenie mŕtvych nastane. V tej jednoduchosti a kráse, je to niečo úžasné čo nás môže všetkých posilniť a dať nám nádej.“ Dokončil pre náš portál Mgr. Radovan Gdovin a na záver venoval všetkým veľkonočný pozdrav vo forme videa.

Foto & video: Redakcia MD

{youtube} 6mBcbZX1u1U {/youtube}

{gallery}foto_kultura/velkonocna_nedela{/gallery}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »