Kultúra

Fischlebert – svedok minulosti Dobšinej?

 

Už som to tu napísal v článku Bulineri moji drahí. Snažil som sa naznačiť, odkiaľ prišli do Dobšinej Nemci, zrejme na pozvanie od Belu IV. po tom, keď krajinu značne vyľudnili Tatári. Podľa nálezu maľby sv. Hildegardy z Bingenu (1098 – 1179) v evanjelickom kostole sa domnievam (nie som sám!), že prišli z oblasti Bingenu na rieke Rýn, kde táto bylinkárka pôsobila a ešte za života sa stala sväticou, pretože pomáhala chorým ľuďom. Stala sa ale len miestnou sväticou, cirkev ju neuznala. Práve preto je zvláštne, že jej obraz je práve v tomto kostole v Dobšinej. Sv. Hildegardu kanonizoval až Benedikt XVI. r. 2012.

O pôvode nemeckých osadníkov, vraj baníkov, by mohlo svedčiť aj tradičné jedlo, ktoré sa zachovalo v našom meste. Je to práve Fischlebert. Nakyslá mliečna polievka so zemiakmi. Ale zemiaky na Gemer prišli preukázateľne až r. 1800. Priniesol ich Andrej Cházár z Jovíc (1745-1816) z Budapešti a z Jovíc sa ich pestovanie rozšírilo po Hornom Gemeri. Takže by sme sa mali zmieriť s tým, že Fischlebert je taká mladá polievka? Asi nie. Pretože preklad Fischlebertu je doslova Rybacie pečienky. Tak ako to teda je? Varili si niekedy rybacie pečienky na kyslo v Dobšinej, alebo si recept priniesli baníci od Rýna, kde tých rýb bolo (asi) viac, ako v Dobšinskom potoku? Možno náhrada pečienok za zemiaky bola nutná – rýb v Dobšinskom potoku nebolo nikdy neúrekom!

Manželku, ktorá sa naučila variť Fischlebert od mojej mamky som poprosil, aby uvarila túto polievku tak, ako varí Fischlebert, ale aby použila rybacie mäso. Kúpil som kapra, využili sme aj  rybacie pečienky a okúsili sme polievku, ktorú sme neoklamali zemiakmi.

Naši predkovia všeobecne  mali celkom určite iné chuťovky, ako my. Alebo boli naozaj šetrní, a to bezpochyby boli, keď spotrebovali aj rybacie pečienky. Nie tak, ako je tomu dnes, že rybacie vnútornosti zahadzujeme. Zatiaľ. Možno ich zahadzovať dlho nebudeme… Zdajú sa vám moje úvahy príliš neuveriteľné? Veď netvrdím, že mám pravdu. Mohlo to byť celkom inak. Že by niekto vtipný poznamenal na zemiakovú polievku, že je ako fisch lebert? Možno. Odkiaľ to vedel?

Zadal som si do googla rybaciu polievku nakyslo. Ponúklo mi to recept práve s rybacími vnútornosťami. Podobá sa to na Fischlebert. Tu je: https://dobruchut.aktuality.sk/recept/27452/rybacia-polievka-na-kyslo/ Jednou zo surovín je síce jogurt, my ju poznáme ako polievku so smotanou, alebo mliekom. Takže tento recept žije a ja sa asi nemýlim. Táto polievka, ak sa volá Fischlebert, správne sa má variť z rýb, nie zo zemiakov. Nám sa zachoval núdzový recept pre chudobu, v ktorom sa rybacie mäso nahradilo zemiakmi. Recept pochádza z miesta, kde bolo aj v minulosti rýb dostatok. Z takého miesta prišiel recept sám, alebo si ho priniesli do Dobšinej ľudia so sebou ako svoje tradičné jedlo.

A prečo som napísal, že Nemci prišli vraj ako baníci? Pretože ak prišli od Bingenu, asi baníkmi neboli. V okolí Bingenu sa ťažil mangán, podľa Nemcov až v 19. storočí. Mohli sa baníkmi stať tu, na Slovensku. Prijali prácu, chceli prežiť. Kto ich naučil teda baníctvu? Niekto, kto tu už bol dávno pred nimi? Prečo nie? Veď pingy (kutacie šachtičky) po Gótoch sa tu naozaj našli. Góti, teda Kelti, teda Galovia neboli Slovania, recept mohol ostať aj po nich. Ako to bolo s pôvodom Fischlebertu sa už nedopátrame hodnoverne. Ale skúste si uvariť naozajstný Fischlebert. Stojí to za to! Neoklamte ho zemiakmi. Je to naozaj znamenitá polievka!

Na záver dodám, že tento variant rybacej polievky mi pripomenul Čorbu de burta z Rumunska. Čorba je jednokotlíkové jedlo, hustá polievka zo všeličoho. Poznám čorbu teľaciu, hovädziu, fazuľovicu, bravčovú, zeleninovú a rybaciu na kyslo. Čorba de burta je držková. Akiste poznáte našu držkovú polievku červenú od papriky. Rumuni varia držky na kyslo, veľmi podobne, ako je tento Fischlebert. Čorba de burta je rovnako dobrá, ako naša držkovka. Varia ju aj na Šariši. Ak sa rozhodnete vyskúšať tento spôsob, asi najlepšia je z kapra. Prajem vám dobrú chuť!

Alan Dolog

Translate »