Aktuality

Dobšiná si pripomína 430. výročie tureckého pustošenia

 

Dnešná noc sa nesie v znamení spomienky na tragickú udalosť, ktorá postihla Dobšinú a jej obyvateľov pred 430 rokmi. Každému Dobšinčanovi pri zmienke na noc zo 14-15. Októbra 1584 ihneď napadnú Turci a ich drancovanie, o ktorom sa popísalo mnohé a minulom roku bola dokonca o ňom vydaná knižná publikácia. Tento historický príbeh, zaznamenal vtedajší evanjelický farár Piltzius Gašpar v knihe Törökök betörese Dobšinára. Tomu Turci v osudnú noc do zajatia odvliekli aj manželku s dieťaťom, pričom aj z toho dôvodu, čo možno najpresnejšie, chcel písomne zaznamenať túto tragédiu nášho mesta.

Dobšiná bola v tom čase bohatým mestom s baňami a hámrami, v ktorých sa skujňovalo železo. Ležala v dosahu fiľakovského sandžaku a Turci sa snažili donútiť jej obyvateľstvo, aby sa podvolili a odovzdávali im dane a poplatky. Turecké jarmo znášalo mesto niekoľko rokov. Turecký vyberač daní vybral v septembri 1584 predpísanú sumu, ale vybrané peniaze do Fiľakova neodvádzal a vyhlásil, že Dobšinčania odmietajú platiť dane. Vyslanec mesta sa ale márne snažil dokázať, že celoročný poplatok už zaplatili a vyberač daní ho ukradol. Turecký vojenský oddiel sa 14. októbra 1584 dostal až k Dobšinej a večer o 21:00 zaútočil.

Piltzius vo svojej publikácií popísal, ako baník Kreisl išiel z práce domov a povyše mesta, v Ramži videl množstvo cudzích ľudí na koňoch, ktorí oblečením nijako nezapadali k domácemu obyvateľstvu. Ihneď sa to podujal ohlásiť vtedajšiemu richtárovi, ale  ten sa mu opitý iba vysmial. Mestské panstvo totiž vtedy spolu hodovalo v pivnici, kde vypili veľa dobrého vína.  Baník Kreisl odišiel domov a s celou svojou rodinou sa schoval do lesíka, ktorý ešte aj dnes starí  Dobšinčania volajú Kreislov. Aj vtedajší farár v nočnej košeli vybehol a skryl sa do druhého lesíka, jeho manželka už nestihla, lebo bola po pôrode.

Ako sám nešťastný Piltzius uvádza, Turci ju odvliekli do zajatia, kde zomrela. Ten lesík, kde sa farár skryl, sa dodnes volá „Farský”(Pfarrers Peschl). Ostala aj povesť o Sklenej pani. Keď videla, že sú Turci v Dobšinej, zobrala svoj poklad a zakopala ho v lese nazvanom Maróny. Keď sa vracala domov, prepadli ju Turci a zavraždili ju. Jej duch sa vraj domácim objavoval v miestach zakopaného pokladu okolo dátumov tureckého pustošenia.  Túto smutnú noc vpádu Turkov do Dobšinej od roku 2012 na evanjelickom kostole svojim zvonením pripomína rekonštruovaný zvon o 21.00 hod. a ráno o 3.00 hod., kedy prišli Turci a kedy odišli.

Táto tradícia sa tak vďaka Evanjelickému cirkevnému zboru v Dobšinej a obyvateľom, ktorí vtedy prispeli do verejnej zbierky zachovala dodnes. Na pamiatku tejto udalosti bola v evanjelickom kostole osadená aj tabuľa s latinským textom, ktorej preklad vám prinášame. Ak podľa jednotlivých odsekov usporiadame veľké latinské písmená textu a vyjadríme ich ako čísla, dostaneme počet zajatých 352. Je to pôvodná renesančná tabuľa vyhotovená po napadnutí mesta. Vyhotoviť ju dal nástupca farára Piltzia, ktorý sa volal Žigmund Peczelius.

„Dobšiná nezabudni nikdy na rok 1584 a na 15. októbra, keď v noci Turci na prach spálili, všetkého pozbavili., vykradli a okovaných bitkou ťahali sebou tvojich ľudí, ženy, deti, ktorých si vychovala. Niektorých ochránil Boh z nehorázneho osudu, ktorí ďaleko v Ľudovej záhrade, v lesoch, v baniach pracovali. Chudákov zajatcov rýchlo hnali k Rimavskej Sobote, kde zlobou Božou v zatvorenom chráme prežívali. Takto trpí človek, ľudia, ktorí Boha, vieru spotupili. Odtiaľ potom ako dobytok hnali ich ďalej do Fiľakova, kde vycifrovanou mládežou Szoliman šľachticovi sa ponížili a do konca života ostali. Ostatných zajatcov predali do cudziny. O väčšine zajatcoch žiadne správy viac nedošli.“.

Ilustračné foto: Redakcia MD

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »