História

Dobšiná si pripomenula vpád Turkov

 

Dnešná nedeľa sa niesla v znamení spomienky na tragickú udalosť, ktorá postihla Dobšinú a jej obyvateľov pred 428 rokmi. Každému Dobšinčanovi pri zmienke na noc zo 14-15. Októbra 1584 ihneď napadnú Turci a ich drancovanie, o ktorom sa popísalo mnohé. Aj po tomto období si, ale dnes evanjelickí veriaci spomienkovými službami Božími pripomenuli túto udalosť, ktorá podľa slov farára Mgr. Radovana Gdovína má odkaz aj pre dnešok.

 

„Takéto služby Božie sa ešte nekonali. Iste, možno nebolo veľa dôvodov pripomínať si udalosť, ktorá do života mesta Dobšiná a jej vtedajších obyvateľov vniesla hotové peklo, destabilizáciu, spúšť, vraždenie, nárek a zbedačenie. No okrem toho priniesla aj vhodný priestor na sebareflexiu a spytovanie sa., prečo sa toto všetko stalo? Čo bolo príčinou? Nedala sa táto pohroma nejakým spôsobom odvrátiť?“ Pýtal sa pán farár a celú jeho kázeň si môžete vypočuť v priloženom zvukovom súbore pod článkom.

 

Čo sa ale presne odohralo v osudnú októbrovú noc roku 1584? Ako vieme z historickým prameňov, Dobšiná bola v tom čase bohatým mestom s baňami a hámrami, v ktorých sa skujňovalo železo. Ležala v dosahu fiľakovského sandžaku a Turci sa snažili donútiť jej obyvateľstvo, aby sa podvolili a odovzdávali im dane a poplatky. Najprv vysielali do jej okolia Matralovcov – príslušníkov ľahkej pechoty, alebo jazdy zloženej z balkánskych Slovanov, prevažne kresťanov v službách Osmanskej ríše. Títo odvliekali baníkov a ostatných obyvateľov a potom za nich žiadali vysoké výkupné. Každodenné drobné nájazdy a neustále hrozby donútili Dobšinčanov k tomu, aby začali vyplácať nepriateľovi požadovanú daň.

 

Turecké jarmo znášalo mesto niekoľko rokov. Turecký vyberač daní vybral v septembri 1584 predpísanú sumu, ale vybrané peniaze do Fiľakova neodvádzal a vyhlásil, že Dobšinčania odmietajú platiť dane. Vyslanec mesta sa ale márne snažil dokázať, že celoročný poplatok už zaplatili a vyberač daní ho ukradol. Turecký vojenský oddiel sa 14. októbra 1584 dostal až k Dobšinej a večer o 21:00 zaútočil. Vylámali brány a mužov, ženy a deti vyvliekli na priedomie. V snahe zabrániť úteku tým čo sa schovávali na povalách podpálili ich príbytky. Turci opustili vydrancovanú Dobšinú po šiestich hodinách.  Ako zaznamenal dobšinský kronikár: zostali len tí, ktorí v meste zahynuli.

 

Ostatných bosých a spútaných hnali rýchlim krokom smerom na Fiľakovo, dovedna 352 obyvateľov. Po príchode do Fiľakova tretinu Dobšinčanov odovzdali a ostatných predali na verejnej dražbe. Mnohí zo zajatých sa dostali do Budína, Stoličného Belehradu, Carihradu a inde, kde znášali jarmo otroctva, ktoré bolo ťažšie než smrť. Túto smutnú udalosť v histórii Dobšinej dlhé roky pripomínal gotický evanjelický kostol postavený roku 1480, ktorý pamätným zvonením zvonu „Cintále“ o 21:00 a 03:00 pripomínal hrôzu, ktorú mesto zažilo. Tento zvon podľa najnovších informácií má byť znovu opravený a spustený do konca októbra.

 

Na pamiatku tejto udalosti bola v evanjelickom kostole osadená aj tabuľa s latinským textom, ktorej preklad vám prinášame. Nájsť ju môžete taktiež v našej fotogalérii. Ak podľa jednotlivých odsekov usporiadame veľké latinské písmená textu a vyjadríme ich ako čísla, dostaneme počet zajatých 352. Je to pôvodná renesančná tabuľa vyhotovená po napadnutí mesta. Vyhotoviť ju dal nástupca farára Piltzia, ktorý sa volal Žigmund Peczelius. Farár Pilcz, ktorý o osudnom dni napísal, sa sám vtedy skrýval pred Turkami v lese zvanom „Pfarrers Peschl“.

 

„Dobšiná nezabudni nikdy na rok 1584 a na 15. októbra, keď v noci Turci na prach spálili, všetkého pozbavili., vykradli a okovaných bitkou ťahali sebou tvojich ľudí, ženy, deti, ktorých si vychovala. Niektorých ochránil Boh z nehorázneho osudu, ktorí ďaleko v Ľudovej záhrade, v lesoch, v baniach pracovali. Chudákov zajatcov rýchlo hnali k Rimavskej Sobote, kde zlobou božou v zatvorenom chráme prežívali. Takto trpí človek, ľudia, ktorí Boha, vieru spotupili. Odtiaľ potom ako dobytok hnali ich ďalej do Fiľakova, kde vycifrovanou mládežou Szoliman šľachticovi sa ponížili a do konca života ostali. Ostatných zajatcov predali do cudziny. O väčšine zajatcoch žiadne správy viac nedošli.“.

 

Foto, video, audio: Redakcia MD

{youtube} KspXkjUc4KU {/youtube}

{gallery}foto_historia/dobsina_turci{/gallery}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »