História

Aká je budúcnosť židovského cintorína v Dobšinej?

 

Nevieme presne kedy sa do Dobšinej prisťahovali prví Židia, no môžeme usudzovať, že to bolo okolo roku 1850, keďže pri sčítaní ľudu roku 1857 sa tejto národnosti objavilo šesť osôb. Židovská menšina v Dobšinej sa následne v priebehu desaťročí rozrastala a to až na 250 osôb a bolo preto pochopiteľné, že bol nimi zriadený aj pietny priestor určený k pochovávaniu zosnulých.

Židia si v Dobšinej vybudovali aj synagógu a roku 1903 bola plne funkčná. Krátko po druhej svetovej vojne  bola synagóga zničená a ako uvádza Ing. arch. Eva Šmelková z Pamiatkového úradu v Rožňave:„vzťahy s majoritným obyvateľstvom sa zhoršili v období Slovenského štátu, po radikálnych protižidovských opatreniach. Židov zbavili základných občianskych a ľudských práv  a vylúčili ich z hospodárskeho života. Do vyhladzovacích táborov deportovali asi 80% židovského obyvateľstva. Po prerušení deportácií ostalo v Dobšinej len šesť rodín, dočasne chránených výnimkami. Po oslobodení sa do mesta vrátilo len niekoľko Židov. V roku 1948 ich tu bývalo len 27 a viacerí z nich sa po roku 1949 vysťahovali do Izraela a iných štátov.“

Jedinou spomienkou na židovskú menšinu v Dobšinej zostalo iba pietne miesto – cintorín, ktorý je dnes využívaný, žiaľ zväčša iba asociálnymi skupinami. Vandalizmus v podobe pováľaných a zdevastovaných náhrobných kameňov, z ktorých mnohé vážia aj 300 kilogramov vidieť naprieč týmto miestom ako pripomienku vyčíňania skupín, ktoré na cintorín putujú za „zábavou“. Mnohí obyvatelia, ktorí sa na židovský cintorín pozerajú aj z pamiatkového hľadiska sa pýtajú, čo s ním bude ďalej, keďže sa na cintoríne nevykonáva žiadna rozsiahlejšia údržba. Oslovili sme Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR (UZZNO), za ktorý nám poskytol stanovisko hovorca, Michal Szatmáry.

„Mnohé židovské cintoríny aj budovy po celej republike sú v neutešenom stave.  Aj tie, ktoré patria mestám a obciam ale aj mnohé tie, ktoré sú pod správou židovských obcí. Kvôli holokaustu drvivá väčšina pochovaných nemá príbuzných, ktorí by sa o hroby starali a pravidelne navštevovali. Mestá tiež zrejme nemajú financie nazvyš a opravy židovských budov a cintorínov nepatria medzi ich priority. Peniaze na ich opravu nemá ani židovská komunita.  Našťastie sa nájdu entuziasti, ktorí svojpomocne pomáhajú. Napríklad o židovský cintorín v Hlohovci sa stará Vlastivedné múzeum, v Banskej Štiavnici občianske združenie. Synagógy v Trnave, Lučenci, Žiline, Stupave a ďalšie sa opravili a dnes slúžia ako kultúrne inštitúcie. Všetko je o ľuďoch a vôli“ dodal v závere hovorca UZZNO.

Oslovili sme aj Podnik služieb mesta Dobšiná, ktorý má v správe pohrebiská na území nášho mesta. „Z UZZNO nás nik nekontaktoval a aj keď sa jedná o pohrebisko, nie je však oficiálne a za hrobové miesta nik neplatí. Z tohto titulu sa oň nemôžeme adekvátne postarať, či ho úplne zveľadiť a práve UZZNO, ktoré má pôsobnosť aj na našom území by sa malo o svoje pohrebiská postarať formou projektov, či grantov. Nemôžeme podľa platnej legislatívy ani investovať do majetku, ktorý nám nepatrí. Aj napriek tomu ale zabezpečujeme základnú údržbu tohto pohrebiska formou kosenia okolia hrobových miest“ povedal pre Dobšinské noviny konateľ PSMD, Milan Lukáč. To, či sa židovský cintorín v Dobšinej naďalej zachová je nateraz otázne.

Text & foto: Juraj Karika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »