Aktuality

Aj takto žijú ľudia v Dobšinej

 

Už sme si zvykli, že mesto Dobšiná a jeho obyvatelia sa boria s množstvom problémov. Tie neraz dokážu zmeniť osudy, tak ako to je v prípade pani Márie Bodnárovej. Tá v dôsledku ťažkých chorôb, kde nezvládala platiť nájomný byt, ho zakrátko musela opustiť. Podľa jej slov všetko šlo veľmi rýchlo, nik sa s ňou nemaznal a zo dňa na deň sa ocitla aj so svojim druhom na ulici. Byt bol pridelený inému záujemcovi a pani Bodnárová skončila v podnájme u rómskej rodiny. Tu sa začína celý jej príbeh, ktorý vám dnes prinášame.

Pani Mária nás kontaktovala s prosbou o pomoc, pretože v podmienkach, v ktorých žije už vyše 7 rokov sa nedá dôstojne žiť. Ako uviedla, opakovane žiadala mesto Dobšiná a primátora o pridelenie bytu z dôvodu zlého zdravotného stavu a nevyhovujúceho bývania. „Bývala som vtedy na sídlisku, už vtedy som mala invalidný dôchodok, ktorý však celý zhltli lieky, operácie a časté pobyty v nemocnici. Byt sme teda museli uvoľniť a nezostávalo nám nič iné, len sa nasťahovať sem. Pritom nevidím skoro vôbec, som diabetička a mala som aj mozgovú príhodu. Od narodenia tiež trpím vrodenou kĺbovou vadou, takže sa nemôžem ani pohybovať.“ Povedala nám pani Mária so slzami v očiach a vo fotogalérii pod príspevkom môžete vidieť stav bývania, v ktorom je nútená žiť.

„Odvtedy opakovane žiadam mesto Dobšiná o pridelenie bytu, no nik mi zatiaľ v ústrety nevyšiel. Za toto čo ste tu práve videli som nútená vlastníkovi platiť 100 eur mesačne, plus vodu. Pritom za tú sme mali na konci minulého zúčtovacieho obdobia nedoplatok 300 eur, keďže tu je spoločný vodomer. Teplá voda tu nie je, iba tá čo si nahrejeme v hrncoch na peci. Zateká tu strecha, vidieť to na celom plafóne, kde sa voda liala až po stenách a následne to tu zaplesnelo. Nemám inú možnosť, len žiť tu, v týchto podmienkach, ak nechcem bývať pod mostom. No ako dlho to tu takto vydržím, to neviem. Mám ohodnotený rozsah postihnutia na 80% a preukaz ZTP, požiadala som o pomoc aj primátora. Ten mi sľubuje už 5 rokov, že sa pokúsi mi pomôcť s pridelením bytu, no nedeje sa nič.“

Dokončila pani Mária a my sme sa preto vybrali na Mestský úrad, kde nám vyjadrenie poskytla MVDr. Terézia Balážiková. „Mesto žiaľ byty nemá už roky. Po roku 1991 si mestské byty odkúpili vlastníci a nové sa nebudovali, nemáme teda čo prideliť. Zostalo iba pár bytov na Zimnej ulici, v ktorých ale bývajú ľudia, teda sú obsadené. Jedinou možnosťou pre pani Bodnárovú, je kúpa bytu, ktorý je v súkromnom vlastníctve buď formou pôžičky, alebo sa obrátiť na príbuzných. Mesto žiadne prostriedky nemá a jedine ako môže mesto vypomôcť je jednorázovou pomocou, o ktorú je potrebné podať si žiadosť. Tá výpomoc nie je vysoká, sú to desiatky eur, no mesto vie pomôcť po prehodnotení iba takto.“

Poradila vedúca odboru v závere. V Dobšinej je mnoho ľudí v takejto ťažkej situácií ako pani Mária, niekedy netreba veľa, ako v tomto prípade veľkú rolu zohral zdravotný stav a človek sa razom môže ocitnúť na dlažbe a bez pomoci. Pani Bodnárovej samozrejme pomôžeme vypracovať aspoň spomínanú žiadosť o jednorázový príspevok, ktorý by aspoň minimálne mohol pomôcť v jej ťažkej situácií. To však jej najväčší problém nevyrieši, vzhľadom na to, že v Dobšinej sa nenachádzajú žiadne nájomné a už vôbec nie sociálne byty, ktoré by privítali viacerí. Často počuť aj hlasy, že vo vlastníctve mesta sa nachádzajú budovy, ktoré by po rekonštrukcií mohli veľmi dobre slúžiť takýmto účelom. Z vlastného vrecka to Dobšiná vraj ale neutiahne a v prípade záujmu mesta je možné iba čakať na projekty a ich úspešnosť.  

{gallery}foto_aktuality/maria_bodnarova{/gallery}

Foto: Redakcia MD

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »