Kultúra

20-ty medzinárodný detský folklórny festival Hanioti – Grécko

 

Detský folklórny súbor Gemerčatá sa v dňoch 22. – 29. septembra 2014 zúčastnil Medzinárodného detského folklórneho festivalu v Gréckom prímorskom meste Hanioti. Účasť na festivale bola odmenou pre členov súboru za usilovnú prácu a šírenie a uchovávanie folklórnych tradícií. O tom, ako na festivale bolo, prinášame príspevok priamych účastníčok, členiek DFS Gemerčatá. „Keď prišiel deň odchodu, tak sme všetky boli šťastné, že ideme na festival, na ktorom spoznáme veľa nových ľudí a skúsime nové veci. Pre niektorých to bola prvá cesta do zahraničia. Po naložení všetkých vecí do autobusu sme sa spolu odfotili, rozlúčili s rodičmi a začala sa veľmi dlhá, únavná, ale hlavne nezabudnuteľná cesta. Počas cesty sme spievali, aby nám čas ubehol  rýchlejšie, ale aj preto aby nám bolo veselšie. Hoci nás už po hodine cestovania neskutočne bolel zadok, v duchu sme vedeli, že to stojí za to..

Docestovali sme na druhý deň ráno okolo šiestej všetci unavení. Vystúpili sme z autobusu a s úžasom pozerali, kam sme sa to dostali. Ako prvú spomienku si určite každý odniesol štípanec od neznámeho, no zato poriadne otravného hmyzu. Zrejme to boli grécke komáre.  Dlhé čakanie, kým naše vedúce zistia kde máme byť ubytovaní, sme si krátili spoznávaním okolia. A neboli sme ani trochu zanedbané. Stále sme boli obklopené, obskakované a obletované. Komármi. Medzitým prichádzali aj iné autobusy z rôznych krajín. Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní počas celého festivalu bol veľmi príjemný s pekným okolím a pohodlnými izbami. Hneď sme sa išli prejsť, lebo do obeda bolo ešte ďaleko a naša zvedavosť veľká. More bolo úchvatné, mesto a ľudia príjemní. Boli sme proste nadšené. Až tak, že sme sa nešťastnou náhodou  pozabudli v jednom malom obchodíku.

Našťastie sme sa dostali späť na hotel. Systém, akým sa chodilo na obed nebol veľmi dobre premyslený, ale organizátorom sme to odpustili, lebo jedlo bolo veľmi chutné. Každý si tam našiel niečo pre seba a najedli sme sa znamenite. Po obede sme šli na pláž. Všetci sme hneď išli do vody a keďže fúkal vietor tak boli pekne veľké vlny. Skákali sme a potápali sa. Poniektorých , vlna vyvalila z nafukovačky, ktorú potom vietor odfukoval stále ďalej a ďalej. Za pekného počasia sme lovili mušle.  Večer   sme si spravili bohaté švédske stoly, ktoré vznikli ako mix všetkého, čo sa nám zvýšilo z cesty. Ale nemôžem sa sťažovať, pretože po takom ťažkom dni mi veľmi dobre padla naša domáca slaninka. Večer nám spríjemňovala naša kapela, ktorá sa skladala z profesionálov Borisa Nezbedu a Števka Kišša. Až na jedného nemenovaného, ktorý sa práve vtedy rozhodol učiť hrať, to bol naozaj profesionálny výkon.

Ráno sme vstali do pekného slnečného dňa. Na pláž sme chodili každý deň, lebo vystúpenia sa konali vždy vo večerných hodinách. Na pláži bolo pekne, svietilo slnko, nefúkal vietor, takže nás pustili aj do hlbšej vody s nafukovačkami. Po pláži chodili rôzni predajcovia so svojim tovarom. Bol tam aj predajca, ktorý neúnavne vykrikoval na celú pláž „príjemným“ hlasom „Kukurúúúza“. Každý deň sme si robili krátke nácviky. Okolo piatej sme sa začali obliekať do krojov, aby sme si mohli program ešte zopakovať pred vystúpením.

Ako správni dobšinčania, sme ani náhodou nešli do sprievodu mestom potichu, ale za hlasného spevu a pokriku. V Hanioti sme stretli aj ďalší súbor zo Slovenska a mnoho ďalších detí z rôznych krajín. Bolo nás tam cca 1300 účastníkov z 13-ich krajín sveta. Na naše prvé vystúpenie sme čakali veľmi dlho. Po ohlásení sme sa postavili na javisko. Hudba začala hrať. My tancovať. Do vystúpenia sme vložili všetko, užili sme si ho a mali sme z nášho účinkovania dobrý pocit. A myslím si že to bolo hlavné. Počas festivalu sme ešte mali  niekoľko vystúpení na rôznych miestach. Na záver organizátori usporiadali diskotéku, na ktorej sme všetci tancovali. Súčasťou festivalu bola aj „Folkiáda“ – športové hry, na ktorých sme sa samozrejme zúčastnili. Určite sme nevyhrali preto, lebo sme boli zlý tým. Jednoducho sme nechceli, aby iní plakali a tak sme im tú výhru s radosťou dopriali.

Ani sme sa nenazdali a  nastala nedeľa. Všetci sme sa pobalili a posledný krát sa vydali k moru.  Záverečný obed sme mali ako inak, opäť Gyros. Ale bol veľmi dobrý, takže nám po týždni ešte nezačal liezť hore krkom. Posledné chvíle v meste sme strávili v herni. Nechceme sa vyťahovať, ale chlapcov sme vždy porazili.  A prišiel čas odchodu. Opäť sme nasadli do autobusu a naposledy zamávali moru. Cestou domov sme sa ešte zastavili v Budapešti v Tropikáriu, kde sa nám všetkým veľmi páčilo.

I keď sa hovorí, že všade dobre, ale doma najlepšie, my tvrdíme, že všade je dobre, ak si tam s ľuďmi, ktorých máš rád.  Vôbec by nám nevadilo, ak by sme tam ostali ešte trochu dlhšie. Veď nejako by sme to už prežili. Preto sa chceme veľmi poďakovať hlavne tete Hanke, tete Marienke a ďalej všetkým, čo sa dali s nami na túto cestu, aj keď vedeli, že s nami to nebude ľahké. Veríme, že to, čo nás naučili, sa nám podarilo ukázať a že sme naše mesto, ale aj Slovensko na festivale v Grécku úspešne reprezentovali. V mene všetkých členov DFS Gemerčatá chceme poďakovať aj našim sponzorom, ktorí nám pomohli, aby sme náklady na cestu zvládli: Mestu Dobšiná, Mestským lesom Dobšiná s.r.o. a spoločnosti Calisto s.r.o.“

 

Katarína Debnáriková, Jana Garanová Krišťáková, Viera Vranecová, DFS Gemerčatá

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »