Zdravotný stav v Dobšinej v druhej polovici 19. storočia

 

Vážení čitatelia, prinášame vám zaujímavý článok, ktorý bol uverejnený v Dobšinej v školskej ročenke na konci 19. storočia. V ňom sa píše o Dobšinej, jej poveternostných podmienkach a zdravotnom stave dobšinského obyvateľstva. Napísal ho dobšinský mestský lekár Dr. Viktor Kelner (18.03.1854 – 06.02.1917), pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Dobšinej. Článok prinášam v doslovnom preklade z maďarského jazyka.

Zdravotný stav v Dobšinej v druhej polovici 19. storočia

V poslednej dobe sa v Dobšinej rozšírili nepravdivé tvrdenia o epidémiách rozširujúcich sa medzi deťmi. To by mohlo odradiť rodičov zapísať svoje deti do školy. Považujem za svoju povinnosť pozdvihnúť hlas proti tomu a poukázať raz a navždy na podmienky pozorované u nás, ktoré majú vplyv na ľudské zdravie a telesný vývin a tieto uviesť na správnu mieru.

Dobšinú pozná zahraničie ako banské mesto, kde prídu na svoje prírodovedci, geológiovia či etnológovia, ale zaujímavá je aj pre ostatných svojimi prírodnými zaujímavosťami. Nachádza sa na severnej hranici Gemera, kde susedí so Spišom. Tu pramení v nadmorskej výške 468 m potok Slaná. Preteká úzkou dolinou zo západu na juhovýchod medzi zalesnenými kopcami, z ktorých najvyšší je BUCHWALD1298 m. To, že je banským mestom zrejme vyplýva zo zemepisných daností a to v určitom zmysle má význam aj na tému, s ktorou sa tu teraz zaoberám.

Zhrnul by som to nasledovne:

Pôda pod mestom a okolím, kde sa nachádzajú oráčiny a lúky pozostáva z tenkej aluvialnej štrkovej vrstvy, pod ktorou ako prvotná formácia sa nachádzala graciálna bridlica. Toto okrem toho ako sa tiahne smerom hore po úbočí kopcov iba vysoko dáva miesto pre obrovské množstvo pravekej ruly a žuly. Smerom na sever sa v pohorí ukazuje súvislé skupenstvo jurského vápenca, kým praveký vápenec len v menších skupenstvách sa vyskytuje v južnom smere.

Zo sopečných hornín treba spomenúť gerpentín a gabro. Prechádzajúce len z toho pohľadu je dôležité, že sa v ňom vinú 6-8 mm široké pruhy azbestu. A keďže sa dá brúsiť, tak pre sochárov a zhotoviteľov rôznych úžitkových predmetov sa za podpory vlády pred niekoľkými rokmi otvorila dielňa na brúsenie. Táto sa však pre rôzne macošské podmienky po istom čase musela zrušiť. Od tohto však dôležitejší je príchod nasledujúceho, nakoľko v jeho vrstvách sa nachádza svetoznámy KOBALT – NIKEL. Tento do značnej miery priaznivo ovplyvňoval naše hospodárstvo, lebo ešte niekoľko desaťročí dozadu pokrýval svetovú potrebu kobaltu niklu. Smrteľnú radu utrpelo naše baníctvo objavením výskytu KOBALTU V KALEDÓNII. Tým sa započal jeho totálny úpadok.

Tu chcem vyzdvihnúť dôležitosť vody, ktorá výrazne ovplyvňuje zdravotný stav spoločnosti. Vody veľmi závisí na pôde, z ktorej vyviera. Voda, ktorú v Dobšinej používajú na pitie pochádza hlavne z prameňov a len v menšej miere z hlbokých studní. Spomínané pramene sa nachádzajú južne na pokraji mesta ako aj v kopcoch, ktoré sú dosť ďaleko od obývaných miest. Túto vodu vodovodmi vedú do 5 studní, takže tieto neobsahujú žiadny zvierací či priemyselný odpad a rozkladajúci materiál, takže táto voda zodpovedá hygienickým požiadavkám. Keď zoberieme do úvahy aj to, že táto voda sa prefiltrovala prietokom cez alluvialnu štrkovú vrstvu, na nepriepustnom glacialnom bridlicovom podloží, ktorá má pravidelný spád sa nemôže vytvoriť zásobáreň podzemnej vody, ktorá by škodila. Podobnú kvalitu má aj voda čerpaná z hlbokých studní, avšak tu už môže prísť do úvahy škodlivosť podzemnej vody.

Cudzinca, ktorý po prvý krát prechádza ulicami Dobšinej, môže prekvapiť, že takmer po každých 50-60 krokoch natrafí na prúdiaci zdroj čerstvej pitnej vody, začo treba pochváliť mesto Dobšiná. Mesto okrem iných obetí konaných v prospech všeobecného dobrého zdravia zabezpečuje 44 verejných odberných miest pitnej vody pre obyvateľstvo. Zberné miesta sa nachádzajú väčšinou vo vzdialenom okolí a tak obyvatelia stále majú prístup k dostatku zdravej dobrej vody.

Počas nebezpečenstva epidémie cholery v 1893 – 94 som prekontroloval všetky 44 studne a 10 som odporučil vyradiť z užívania, lebo boli blízko ľudských obydlí, kde boli aj maštale a v týchto boli prítomné rôzne baktérie. Vynikajúcu kvalitu našej vody potvrdzuje skutočnosť, že nemoc „Hasi Haggymas – črevné ochorenie, ktorú v zime obvykle spôsobuje pitie zlej vody sa u nás nevyskytuje, len občas ako zavlečená infekcia. Epidémiu cholery som doposiaľ nespozoroval aj napriek tomu, že v podkladoch z roku 1873 sa v Dobšinej vykazovala. Jej vznik pripisujem zlým hygienickým návykom a nevyhovujúcim bytovým podmienkam obyvateľstva. Smelo môžeme tvrdiť, že naša vynikajúca voda nás ochránila od rôznych nemocí a keby naši ľudia naozaj cítili patričnú potrebu čistoty a hygienických návykov, čo je základnou podmienkou zdravia, tak by sa najviac uplatnili slová starovekého PINDARUSA: „To najlepšie je voda.“

Zdravotný stav závisí aj od slnečného jasu, vzduchu, vody a pôdy, ale aj od podnebia. Myslím, že toto som nemohol lepšie znázorniť ako priloženou tabuľkou, ktorá vykazuje presné údaje meteorologických pozorovaní za 4 roky.

Rok 1887

MESIAC PRIEMERNÁ MESAČNÁ TEPLOTA MAXIMUM MINIMUM TLAK VZDUCHU
Január -3,75 +8,50 -17 718,06
Február -4,56 + 7,50 -17 722,64
Marec +0,64 +11 -14 713,89
Apríl + 7,54 +22,5 -4 712,27
Máj +13,03 +24 0 709,80
Jún +14,97 +26,5 +5 712,23
Júl +19,70 +30 +10 711,72
August +16,70 +31,5 +6 710,48
September +14,70 +28,5 -1 710,45
Október +6,47 +17 -2 713,02
November + 4,36 +16 -13 711,33
December -3,62 +7,5 -19 712,90

Ročná priemerná teplota +7,18
Priemerná teplota podľa ročných období:
Zima: -2,5         Jar:+7,07          Leto: +17,12     Jeseň: +8,51

Počasie

DNI JAN FEB MAR APR MAJ JÚN JÚL AUG SEPT OKT NOV DEC SPOLU
Zamračené 6 1 5 0 4 1 0 1 4 10 12 8 52
Oblačno 3 6 16 18 26 25 24 21 19 17 12 15 202
Jasno 22 21 10 22 1 4 7 9 7 4 6 8 111

Čo sa týka vetra v Dobšinej, pripadá sem 150 veterných dní, najčastejšie s množstvom dažďa od severu a západu. Dažde z víchricou sú prevažne od juhovýchodu. Dobšiná je pomerne dobre chránená od studených severných vetrov, lebo sa nad ňou na severe nachádza horstvo Čiernej hory. Pritom všetkom potvrdzujem hmlisté dni, ktorých je v roku len 30-35. V doline je dobrá výmena a prúdenie vzduchu.

Naše mesto sa nachádza v rajóne Karpát, ktorý patrí v Maďarsku k miestam s výskytom najvýdatnejších zrážok.

Zo zaznamenaných podkladov je zrejmé, že priemerná teplota v roku je + 7,3 °C a atmosférický tlak je 716 m/mm. Najsevernejšie župy Maďarska majú priemernú ročnú teplotu + 5 °C a s určitosťou viem, že dolina pod Kráľovou hoľou má tú istú teplotu. Ale aj napriek väčšiemu chladu, ktorému sme v zime vystavený, predsa nepripadá nevľúdnosť zimy tak očividne, lebo je tu najviac slnečných dní v zime.

Ak zoberieme do úvahy letnú temperatúru, tak aj napriek tomu, že medzi mesačnými maximami a minimami sa vykazujú veľké rozdiely. Pôsobením okolitých kopcov môžeme konštatovať, že intenzita 24 hodinových denných a nočných teplôt nie je natoľko citeľná a mohla by byť zodpovedná za vznik rôznych problémov. Keď zoberieme do úvahy dobrú polohu Dobšinej, ktorá je chránená horami a lesami a že tu máme neprašný čistý vzduch, ako aj od prudkého slnka chrániaci tieň, nemôžeme mať výhrady proti poveternostným danostiam. Vzhľadom na tieto okolnosti, ktoré zodpovedajú všetkým hygienickým požiadavkám by sa okrem okolia Ľadovej jaskyne mohla realizovať hoci aj zotavovňa. Tá by slúžila na zvýšenie telesnej výkonnosti a zlepšenie dušenej pohody ľudí.

Ako každé mesto aj Dobšiná má tiež z hľadiska všeobecného zdravia určité tienisté stránky. Ako som už spomenul, Dobšiná leží v úzkej doline, kde na pomerne malej rozlohe sa nachádza asi 900 domov, takže na mnohých miestach sú v jednom úzkom dvore 3-4 obydlia. Zvlášť nahusto sú v južnej časti mesta, kde sa už dvíhajú svahy. Ak okrem toho zoberieme do úvahy aj to, že okolité orné pôdy len veľmi macošsky prispievajú k blahobytu. Avšak okolité lúky a pasienky svojou dobrou šťavnatou trávou sú vhodné na chov dobytka. V každom dvore sú 2-3 kravy a toľko ošípaných. Na mnohých miestach chovajú kone a ovce, tak potom je zrejmé, že sa nazhromaždí značné množstvo zvieracieho odpadu, ktorý spôsobuje nedostatok čistoty prostredia. Sotva môžete pomôcť aj inak len ťažko prevediteľnými zdravotnými nariadeniami, lebo tým nezmeníme zaužívané zvyky. Tu sa viac treba usilovať o výchovu, aby naši ľudia si považovali za svoje porekadlo, to čo hovoria Angličania: ČISTOTA JE BOHABOJNOSŤ.“

Pre nás je šťastím veľkodušná starostlivosť mesta, ktoré aj tu sa stará o úpravu nepriaznivých pomerov. V našom meste je z 2/3 vybudovaná kanalizácia, ktorá bezpečne zabezpečuje odvod odpadu a blízkej budúcnosti sa rozšíri na celú plochu mesta.

Dobšiná aj s priľahlými osadami má 986 domov z 1459 izbami. Na jeden dom pripadá 1,6 izieb, pričom počet obyvateľov je 4643, takže na jednu izbu pripadajú v priemere 3 obyvatelia. Keď to začneme posudzovať z pohľadu rozloženia obyvateľstva, tak vidíme, že horná vrstva zámožnejších a vzdelanejších mala vyhovujúce bývanie, ktoré zodpovedalo zdravotným požiadavkám. Tak isto aj rodiny remeselníkov a odborníkov majú celkom dobré podmienky. Len chudobná robotnícka trieda, respektíve banícke rodiny majú nevyhovujúce prostredie. Baníci žijú v malých chatrčiach, často aj dve rodiny v jednej izbe, ktorú v zime takmer nevetrajú a tak tu by sme márne hľadali 25 m2 vzduchu na osobu, čo je základ. Samozrejme, že potom tu sa vyskytuje aj najviac onemocnení.

V druhom rade musím na tomto mieste vyzdvihnúť aj tú skutočnosť, ktorá nepriaznivo vplýva na zdravotný stav, lebo väčšina ľudí je zamestnaná v banskom sektore. Táto práca má za následok to, že pre časté onemocnenia sa o pomeroch v meste šíria nepriaznivé chýry. Časté onemocnenia baníkov sú nepopierateľné, ale keď sa bližšie pozrieme na ich život, tak je to hneď zrejmé.

Banícke dieťa dovŕšením 12-tého roka, čiže v dobe keď organizmus pre rýchly rast by potreboval šetrenie, tak práve vtedy ako učeň začína ťažkú fyzickú prácu. Tá nie je v súlade s jeho psychikou, pričom je nútený bojovať s množstvom škodlivých vplyvov. Okrem toho, že postráda svetlo v podzemí, pracuje aj vo vlhkom prostredí s nedostatočnou výmenou vzduchu. Pri nástupe a výstupe z bane je vystavený silným prievanom. Býva v nevyhovujúcom dome, stravovanie má nedostatočné, hlavne chýba jedlo s dobrou bielkovinou, ktorá podporuje rast buniek – tkanív.

Nemôžeme sa preto diviť, že za takýchto podmienok sa veľmi skoro objavia problémy dýchacích ciest, ktoré spôsobujú rôzne pľúcne choroby na ktoré baníci zomierajú. Ich úmrtia v pomere s ostatnými obyvateľmi sú veľmi vysoké. Ich vdovy, ktoré sa však nezaťažovali tak veľa, dožívajú saj 80 rokov, napriek svojej chudobe. Už aj z tohto hľadiska je zrejmé, že hlavne nie podnebné okolnosti ale zamestnanie je pôvodom tu spomenutého výsledku. Napriek tomu právom môžeme poukázať na dobrý stav zbytku obyvateľstva, aj keď zdravotnícka osveta sa pohybuje len vo veľmi úzkom rozsahu.

Ročne zomrie v Dobšinej 120 – 160 ľudí a ak zoberieme priemer z týchto dvoch počtov tak vidíme, že u nás na 1 000 obyvateľov pripadá 30 úmrtí. Z tohto vyplýva, že aj napriek nepriaznivým pomerom z baníctva môžeme Dobšinú zaradiť medzi najzdravšie miesta v štáte. V tom nás predbieha iba Orava a časť Slovenského rudohoria, kde na 1000 obyvateľov pripadá 29 úmrtí. Gemerská župa ako celok vykazuje 33 promile, čo je o niečo horšie.

V našej vlasti je pomer úmrtí vysoký, ale zvlášť v prípade detí čo zapríčiňujú často sa vyskytujúce nákazlivé choroby. Tieto tu vo vzťahu k Dobšinej chcem rozobrať.

Počas mojej 18 ročnej praxe mestského lekára som pozoroval nasledovné:

  1. Začiatkom roka 1878, keď som tu začínal boli rozšírené kiahne nie len u detí, ale aj dospelých.
  2. Bol šarlach malého rozsahu.
  3. V roku 1885 na jar sa u detí vyskytli osýpky. Čo do lekárskeho hľadiska bolo poučné, to bola epidémia „TÜDÖLOB“ (pľúcne ochorenie), ktorá sa ukázala, že je naozaj chytľavá – prenosná.
  4. Odhliadnuc od len zriedkavých onemocnení najvážnejšia nemoc „DIFTÉRIA“ sa u nás za tých 18 rokov vyskytla iba raz a to vtedy, keď inde na viacerých miestach v roku 1892 – 93 bola širokosiahla nákaza. U nás sa vyskytla iba ojedinele a jej dĺžka trvala 6 týždňov.
  5. V roku 1893- 94 sa opäť objavili osýpky.

Napokon tu musím spomenúť, že v roku 1891 – 92 sme sa ani tu nevyhli najmodernejšej novej epidémií – „Chrípke“. Na škodu je, že som nemal možnosť nahliadnuť do zdravotných archívov, čím by som mohol dokázať, že onemocnenia detí u nás neboli častejšie ako inde. Podľa mojich skúseností úmrtia nikdy nedosiahli nebezpečný počet. Aj keď občas boli závažné problémy. Moje skúsenosti sú také, že i keď nemám možnosť sa venovať detskej problematike i tak som zaznamenal v určitom období úmrtnosť detí. Prekladám ju v tabuľke:

Rok Počet žiakov Zomrelo
1885-86 586 1
1886-87 588 5
1887-88 565 1
1888-89 572 6
1889-90 587 5
1890-91 549 2
1891-92 549
1892-93 523 8
1893-94 552 2
1894-95 541

Z 5612 detí za 10 rokov zomrelo 30, čo je 0,5%ˇ. Myslím, že toto nie je potrebné viac vysvetľovať a dúfam, že v budúcnosti budú výsledky ešte priaznivejšie. Najviac nákazlivých chorôb sa vyskytuje u malých detí v škôlkach. Tieto deti sú najviac náchylné a tu sú tie najzávažnejšie onemocnenia, zvlášť v škôlkach na okraji, kde je dosť nedostatkov. Ale aj v tomto ohľade sa mesto Dobšiná stará a tam kde je už viac detí a priestory sú malé tieto upraví a pribudne podľa požiadaviek dnešnej doby. Od toho očakáva ešte priaznivejšie podmienky pre zdravie.

Nakoľko som týmto predostrel skutočné potreby _Dobšinej, považujem za zbytočné o tomto viac rozširovať a chcel som sa upriamiť iba na svoje poznatky z lekárskeho hľadiska. Charakterizujem to nasledovne:

U detí, ktoré bývali a zdržiavali sa vo vyhovujúcich bytových podmienkach som nepozoroval žiadne rušivé okolnosti pre telesný a duševný vývin, ba dokonca v mnohých prípadoch práve opačne – (pobytom) tu nastali zlepšenia i vo vývoji zaostalých alebo inak telesne postihnutých.

Práve preto, lebo tu u nás sú všetky predpoklady a podmienky pre posilnenie telesného zdravia, látkovej výmeny zlepšenie krvotvorby najpriaznivejšie. Myslím si, že nerobím zlú službu, keď týmto doporučujem hlavnému mestu, aby na rekreačné pobyty posielal svoje deti do Dobšinej.

Viliam Lipták

Translate »