História

Výročie dobšinského nárečového básnika

 

V tomto období uplynulo 165 rokov od narodenia významného dobšinského nárečového básnika Samuela Kliena. Narodil sa 29. januára 1847 v rodine stredne zámožného pekára. Študoval na Ľudovej škole v Dobšinej, na Gymnáziu v Rožňave a na trojročnej teologickej akadémií Prešovského kolégia. Štúdiá dokončil na univerzite v Jene, kde navštevoval prednášky z filozofie, pedagogiky a evanjelickej teológie. Po skončení štúdií v roku 1870 pôsobil nepretržite v našom meste ako pedagóg.

 

Najprv bol učiteľom ľudovej školy a od roku 1878 aj jej riaditeľom. V roku 1887 ho zvolili za predsedu obecnej školskej stolice. S menom Samuela Kleina je spätý aj vznik štvorročnej meštianskej dievčenskej školy v roku 1899, ktorej o deväť rokov neskôr sa stal jej riaditeľom. V roku 1892 založil aj šesťročnú štátnu meštiansku chlapčenskú školu, na ktorej od roku 1895 vyučoval latinčinu. Nemožno nespomenúť jeho zásluhy na vzniku nižšej priemyselnej školy, ktorú sám viedol. Pôsobil tiež na dvojročnej baníckej škole v Dobšinej.

 

V roku 1895 si mesto Dobšiná pripomenulo 25. výročie pôsobenia Samuela Kleina v našom meste. Pri tejto príležitosti mu bolo udelené uznanie uhorského ministra školstva. Mnohostrannú a plodnú pedagogickú činnosť musel však predčasne zanechať. V roku 1901 bol pre ťažkú chorobu penzionovaný. O to viac sa začal venovať svojej ďalšej záľube – folkloristike, vďaka čomu sa nám zachovala bohatá studnica dobšinských piesní a povestí v nemeckom nárečí. Popri tom napísal, nacvičoval a uviedol niekoľko veršovaných divadelných hier.

 

Ako nám priblížil Mgr. Miroslav Reťkovský, bývalý zástupca riaditeľa baníckeho múzea v Rožňave a rodený dobšinčan: „Mnohé jeho piesne dokonca zľudoveli. Šírili sa buď v odpisoch, alebo v separátnych výtlačkoch dobšinskej tlačiarne Gézu Schmidta. Najvýznamnejšie diela Samuela Kleina patria dnes medzi biografické vzácnosti. Sú to veršované povesti Bulenia, tlačou v Banskej Štiavnici v roku 1906 a zbierka piesní a povestí Topscher gatschopuer, ktoré boli vydané na území nášho mesta v roku 1914. Často sú označované aj ako biblia dobšinských Karpatských Nemcov“. Priblížil nám nevšedné a doteraz neprezentované pozoruhodnosti Mgr. Reťkovský.

 

Ako ďalej dodal za zmienku stojí aj odborná činnosť Samuela Kleina, ktorý bol dokonca stálym členom Uhorskej národopisnej spoločnosti. „Venoval sa výskumu dejín Dobšinej. Z tejto oblasti publikoval celý rad článkov v odborných periodikách i v miestnej tlači. Bol napríklad autorom rozsiahlej štúdie o Dobšinej pre Banícku monografiu Gustáva Eiseleho – Bányászati monográfiája. I keď súčasný dialektológovia nepovažujú Kleinom používané nárečie za autentické, ale len za adaptované a nachádzajú v ňom rad odlišných foriem oproti pôvodnej nárečovej podobe, jeho rozsiahla jazykovedná pozostalosť zostane navždy významným prameňom pre všetkých dialektológov“.

 

Veľmi nás prekvapilo, keď sme zistili, že Slovenský biografický slovník, zv. III. Samuela Kleina vôbec neuvádza. V súčasnosti na oživenie folkloristického diela tohto veľkého dobšinčana vyvíja Miestna skupina Karpotsko-nemeckého spolku v Dobšinej, založená v roku 1993. Dokonca sa im v poslednom období podarilo obnoviť hrob Samuela Kleina na miestnom cintoríne a v minulom roku mu bola osadená pamätná tabuľa na miestnom gymnáziu aj keď pôsobil v dnešnej budove strednej odbornej školy. Samuel Klein zomrel vo svojom milovanom meste 06. februára 1919 a dobšinčania na neho dodnes spomínajú ako na jednu z najvýznamnejších osobností Dobšinej.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »