V Rudabányi vznikla Malá Dobšiná

 

Z histórie nášho mesta je dobre známe, že Dobšiná stáročia vynikala najmä baníctvom, ktoré jej prinieslo najväčšiu slávu. No ako sa dozvedáme z dostupných historických prameňov najmä roku 1875 sa prejavila kríza baníctva natoľko, že časť obyvateľov bola nútená k vysťahovaniu. Zo štatistických údajov azda najlepšie vykresľuje tento stav desaťročie 1880 – 1890, kedy sa počet obyvateľov Dobšinej zredukoval z pôvodných 5592 na 4655. V týchto rokoch boli na našom území zatvárané aj tie najväčšie bane, ktoré dlho živili miestne obyvateľstvo. Len v rokoch 1887 až 1889 sa vysťahovalo 180 ľudí.

 

Tieto alarmujúce údaje neveštili pre mesto nič dobré. Asi štvrtina z vysťahovaných vycestovali do Ameriky, no mnohí smerovali do Rudabányi, kde našli uplatnenie v železorudných baniach, ktoré vtedy začala obnovovať Borsodská banská spoločnosť. Ako nám povedal bývalý zástupca baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Miroslav Reťkovský:

 

„Podľa oficiálnych údajov bolo už v roku 1880 v Rudabányi 100 školopovinných detí dobšinských vysťahovalcov. Dobšinskí baníci, z ktorých bola väčšina nemeckej národnosti, priniesli oživenie do baníctva, ktoré v Rudabányi v 16. storočí upadlo do zabudnutia. Celý miestny banský podnik riadili dobšinskí Nemci – „bulejneri“. Podľa Gy. viktora prišlo z Dobšinej do Rudabánye v rokoch 1880 až 1924 187 baníkov.“ Je tak zrejmé, že tu začala vznikať dobšinská robotnícka kolónia.

 

Zo záznamov sa dozvedáme, že od roku 1882 si začali osadníci stavať typické dobšinské drevené domy, pre nedostatok vhodnejšieho miesta v časti mesta, kde bola navŕšená stará hutnícka troska. Odtiaľ nová kolónia, nazývaná tiež Malá Dobšiná, dostala pomenovanie „Tarackos“. Ako približuje Mgr. Reťkovský: „Dobšinskí baníci so sebou priniesli aj vyššie formy sociálneho zabezpečenia. Už v roku 1882 založili po vzore z Dobšinej bratskú pokladnicu ako svojpomocnú podpornú inštitúciu. Až do roku 1917 im poskytoval lekársku starostlivosť Dr. Fábry z Dobšinej. V roku 1892 bola dokonca postavená nemocnica. Roku 1882 bol založený vlastný obchod, zvaný „magazín“. Čo bolo ale najväčším úspechom bola stavba základnej školy s nemeckou výukou a to roku 1888. Na jej čele stál najprv Jakub Dudaško zo Spiša, neskôr Karol Eltscher z Dobšinej. Okrem riaditeľa na škole pôsobilo 5 učiteľov.“

 

Z týchto informácií je zrejmé, že prisťahovalci z Dobšinej udržiavali úzky vzťah k svojmu rodnému mestu. Medzi sebou komunikovali v dobšinskom nemeckom nárečí. Materinskú reč a kultúru pestovali vo vlastnom Kasíne. V roku 1926 pri príležitosti 600-tého výročia založenia Dobšinej dokonca usporiadali dvojdňovú spomienkovú slávnosť.

 

„Po roku 1918 sa baníctvo v Rudabányi dostalo do odbytových ťažkostí. V roku 1928 tunajšie bane prevzala Rimamuránsko-salgótarjánska železiarska uč. spoločnosť. Odvedy sa v podniku prestalo úradovať v nemčine. Mnoho baníkov sa preto vrátilo do Dobšinej, no zbytok celkom podľahol asimilácií a dobšinské nemecké nárečie v Rudabányi úplne zaniklo“. Dodal na záver Mgr. Reťkovský. Mnohí čo v Rudabányi zostali si pomaďarčili priezviská. Dobšinčanov a ich exodus do Rudabánye pripomínajú už len náhrobné kamene na miestnom cintoríne. V nadväznosti na spoločnú históriu 30. apríla 2011 bola v Rudabányi podpísaná oficiálna zmluva o partnerstve medzi oboma mestami. 

 

Taxt: Redakcia MD, Ilustračné foto: ozkhd.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »