Učiteľky z Dobšinej odpovedajú verejne

 

O tom, ako sa v Dobšinej otvára rodičovské centrum pre maloletých a mladistvých rodičov ste si už prečítali. Na našom portáli sme vám pred pár dňami priniesli rozhovor s učiteľkami z Dobšinej Erikou Polgáriovou a  Eleonórov Liptákovou, ktoré hovorili bez okolkov o tom, čo ich vedie k realizácií, tohto projektu. Ako ale učiteľky dnes uvádzajú: „Dosť nás však mrzia a zarážajú niektoré reakcie a vyjadrenia občanov nášho mesta.“ Projekt so sebou priniesol aj mnoho menej príjemných otázok obyvateľov Dobšinej. Učiteľky sa preto rozhodli prostredníctvom nášho portálu vysvetliť verejne najmä: “Prečo sa investuje do týchto ľudí? Koľko peňazí za to zhrabnú? Načo sa zapodievajú mladými rodinami bez práce?“ Na to všetko, ale aj mnohé ďalšie otázky, odpovedali učiteľky z Dobšinej vo svojom vyjadrení.

 

„Tak po poriadku… je Vám všetkým jedno v akom prostredí žijete? Odhliadnuc od toho, čo všetko v škole zažíva učiteľ, je Vám jedno, že Vaše deti v škole chodia na WC, kde okrem kachličiek so vzorkou najrôznejších telesných výlučkov číha na záchodovej doske možno pohlavná choroba? Je Vám jedno, že Vaše dieťa môže (možno sa už aj stalo) doniesť zo školy blchu, či vši? Je Vám jedno, že Vaše deti obedujú v školskej jedálni chutné jedlo, ale s pohľadom na dieťa, ktorému steká do polievkovej lyžice sopeľ? A je Vám jedno, že Vaše deti pri vstupe do triedy alebo Vy v obchode, na pošte či v autobuse musíte občas zadržiavať dych, aby ste sa nepovracali od zápachu? Áno? Je Vám to jedno? Alebo snáď nemáte takéto skúsenosti? OK, potom buďte radi a pokojne prestaňte čítať. Ale pre tých, ktorí nie sú spokojní s tým, ako to funguje a vyzerá v našej škole, v našom meste a v spoločnosti ako takej, vnímajte prosím nasledovné dôvody ako fakty, ktoré môžu veci zmeniť.

 

1. „Naši“ maloletí a mladiství rodičia síce zakopli hneď v mladosti, ale prečo? No, vzhľadom na to, že v škole a väčšinou  ani v rodinách nie je výchova k partnerstvu a rodičovstvu a zodpovednému prístupu k sexualite dostačujúca (niekde sa o týchto témach nehovorí vôbec), nie je sa čomu čudovať, že sa ocitli v tejto situácii. A ťažko ich za to odsudzovať.

 

2. Rodičia, ktorí sú zapojení do projektu sa naozaj snažia a usilujú poskytnúť svojim deťom čo najlepšiu starostlivosť a vyzdvihujeme práve ich snahu naučiť sa o starostlivosti a výchove viac- práve v rodičovskom centre .

 

3. Ak pri troške pomoci z našej (a ak chcete, tak aj z Vašej) strany dokážu títo mladí rodičia viesť zodpovedný a slušný život a plnohodnotne vychovávať svoje deti, mať zabezpečený hygienický štandard v domácnosti a stať sa produktívnym členom spoločnosti, ukážu všetkým nezodpovedným ľuďom v tomto štáte, že ich spôsob života je len ich vlastným výberom. Že žiť sa dá aj inak. A bude to argument pre zaslepených politikov, ktorí majú moc zmeniť veci, zmeniť systém, ale je pre nich pohodlnejšie tváriť sa, že problém neexistuje a neriešiť už neúnosnú situáciu v štáte. Ak im ukážeme, že ľudia vedia schopne žiť a netreba do nich len štopkať peniaze za nič, nebudú mať na výber, ale budú musieť zobrať na vedomie reálne poznatky z praxe.

 

4. A či sa Vám to pozdáva alebo nie, na zoznamovacom večierku, pri stretnutí s investormi projektu nás samé prekvapila situácia, keď prvá otázka otcov detí pri rozhovoroch so sponzormi bola, či by im nevedeli sprostredkovať stabilnú prácu.

 

5. Vieme, že nie všetci sa dokážu správať zodpovedne, ale „naši“ mladí rodičia môžu byť príkladom toho, že žiadne výhovorky neplatia, ale žiť sa slušne naozaj dá! Nechajte ich dokázať to! Nechajte nás vyskúšať to.

 

6. Výsledkom projektu by mala byť rodina, ktorá aj napriek počiatočným prešľapom (lebo tehotenstvo v tak mladom veku môžeme nazvať omylom) dokázala zmobilizovať svoje sily a postarať sa o to, aby slušne žila. A pod termínom slušne žiť máme na mysli celý súbor vzorcov správania. Žiť v čistom prostredí, regulovať svoju reprodukciu v závislosti od finančných a existenčných podmienok, efektívne hospodáriť s financiami v domácnosti, vychovávať svoje dieťa a rozvíjať jeho schopnosti, zručnosti a intelekt  primerane veku. A pri troche šťastia aj rodina, ktorá má stabilný príjem z pracovnej činnosti aspoň jedného rodiča. Ak naši mladí rodičia budú žiť takýto život, žiaden príživnícky asociál nebude môcť povedať, že on nevie, nemá, nemôže… Ak to dokážu oni, prečo nie všetci? (neskoršia otázka pre kompetentných, ktorých terajšou snahou nie je podporiť  funkčné a produktívne rodiny, ale bezbreho dotovať povaľačský spôsob života)

 

7. A dieťa? Z projektu pevne veríme vzídu deti, ktoré pri vstupe do školy majú osvojenú slovnú zásobu v slovenskom jazyku, motorické zručnosti,  sú schopné primerane napredovať (a nebrzdiť pritom ostatných spolužiakov), majú osvojené hygienické návyky (žiaden zápach, špina, neschopnosť použiť WC), majú zvnútornené morálne normy, zásady slušného správania…

 

Určite si hovoríte, že aj keby sa nám to náhodou podarilo, v projekte je len zopár rodín, čo z toho, keď mnoho ďalších bude ďalej žiť neprispôsobivo… Možno áno, ale toto je len pilotný test. Ak sa podarí, bude návodom na to, ako môžu ľudia žiť a výkričník pre kompetentných,  že štopkanie peňazí do ľudí bez ich zásluh, je celkom nelogické, keď sa to dá aj takto.

 

A aké „úžasné“ peniaze za tento projekt dostávame? Čuduj sa svete, ale žiadne. Veľmi dlho sme všetky naše cesty kvôli projektu financovali z vlastných peňazí a brali si dovolenku, aby projekt mohol napredovať. OZ Detstvo deťom je nezisková organizácia a ani jediné euro nejde do nášho vrecka. Nie každý totiž robí veci s úmyslom nabaliť sa…

 

Napriek tomu, ako veľmi veríme týmto dievčatám a tomuto projektu (logicky, inak by sme to nerobili), môže sa stať, že to nevyjde. Ale budeme mať pocit, že sme to vyskúšali, že sme sa pokúsili o zmenu a snažili sa zlepšiť situáciu najlepšie ako sme vedeli. Nestačí totiž len hundrať a lamentovať, kto sa nepokúsil veci zmeniť- zlepšiť, nemá právo osočovať a kritizovať ostatných… Ako hovorí staré príslovie: „Človek totiž nie je zodpovedný len za to, čo urobil, ale aj za to, čo neurobil…“ A my nechceme mať pocit, že sme neurobili nič, iba naprázdno otvárali pusu a hundrali…

 

A v skratke teda ešte raz Detstvo deťom: Čomu veríme: … že deti, ktoré prídu totálne nepripravené do školy v 6 rokoch života, už nemajú šancu svoje zaostávanie dobehnúť, … že je potrebné s bábätkom začať robiť hneď v prvom roku života, na každom dni záleží, … že potrebujeme začať pracovať s rodičmi, nielen s deťmi, … že „naše baby“ môžu žiť život, ktorým by mohli ísť príkladom všetkým nezodpovedným rodičom. Čo ideme robiť: … pracovať s maloletými a mladistvými matkami (príp. oboma rodičmi) a ich deťmi prevažne vo veku 0 – 5 rokov v rodičovskom centre, … vychovávať deti a mladých ľudí k partnerstvu, zodpovednému a plánovanému rodičovstvu a zodpovednému prístupu k sexualite, … ovplyvňovať systém vzdelávania detí spoluprácou so štátnymi a neštátnymi inštitúciami v SR.

 

Asi samé nedokážeme zmeniť zákony, legislatívu, prinútiť kompetentných riešiť veci, ale vieme vytvoriť argument, ukážkový príklad, ktorým ich môžeme bombardovať dovtedy, kým sa naozaj nezačne meniť systém. A čo Vy, ktorým to jedno nie je? Ak sa chcete pripojiť a spolupodieľať sa na projekte Detstvo deťom, ponúkame tri spôsoby: Finančne: jednorazový príspevok alebo pravidelné mesačné príspevky v ľubovoľnej výške podľa Vašich možností na číslo účtu OZ Detstvo deťom 3102627254/0200. Svojím časom: byť „kamarát/ka“ niektorej z mamičiek/rodín – pravidelne za ňou chodiť do rodičovského centra, učiť ju, zobrať ju občas do „normálneho“ sveta. Realizáciou rozvojových aktivít: zrealizovať pre mamičky/rodičov a deti v našom centre zaujímavý výlet do okolia, či aktivitu v centre. Za všetku podporu a pomoc Vám ďakujeme a v prípade, že sa rozhodnete zapojiť, budeme sa veľmi tešiť.“ Norika & Erika

 

Foto: Redakcia MD

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »