Strelný prach vyrábali aj v Dobšinej
Znie to možno neuveriteľne, ale dobové záznamy taktiež ako aj kroniky sa o tejto výrobe zmieňujú. V pátraní po strelnom prachu musíme načrieť hlboko do minulosti, kedy sa táto komodita udomácnila najmä v baníctve a pomaly tak vystriedala klasické ťaženie rúd pomocou želiezok a kladív. Na území dnešného Slovenska prvé pokusy s týmto dobývacím materiálom uskutočnil v Banskej Štiavnici Gašpar Weindl už roku 1627. Jeho pokusmi, ktoré zaznamenali veľký úspech sa strelný prach postupne rozšíril do ďalších baní. Kedy však presne do Dobšinej z dobových dokumentov nevyplýva.
Na pevnú historickú pôdu sa v prípade nášho mestečka dostávame až v 19.-nástom storočí, pretože z tohto obdobia sa zachovali dokumenty o dobývacích metódach. Výrobu strelného prachu v Dobšinej dosvedčujú aj prachárske mlyny, v ktorých sa spracovávala zmes pozostávajúca zo 70% sanitry, 16% dreveného uhlia a 14% síry. Mlyny sa nachádzali severovýchodne od mesta, aby v prípade nešťastia neboli ohrozené životy ľudí a ich majetky. V dobových dokumentoch sú tieto stavby označované v nemčine ako „Pulvermuhle“ a v maďarčine „Lopormalom“.
V útrobách mlynov sa spomínaná zmes rozdrvila pomocou závesných kladív, pričom celý proces trval až 16 hodín. Po stláčaní sa surovina sušila a pridával sa do nej grafit na vyleštenie, čím sa dosiahol hotový produkt. Túto výrobu ovládali iba skúsení prachári „Pulvermuller“, ktorí patrili k zamestnancom našich miestnych baní.
K Dobšinej najbližšie sa nachádzal prachársky mlyn vo Vlčej doline, južne od štôlne „Hilfe Gottes“, neďaleko dnes už opusteného komplexu hál a budov. Väčší mlyn ale bol pod baňou Zenberg asi 2 km severnejšie v lokalite zvanej „Funf Buchen“ teda Päť bukov. Pre väčšiu bezpečnosť sa všetok prach skladoval vo vežiach označovaných ako „Pulverthurm“. Najstaršia veža bola postavená v okolí štôlne Pavol pod Zembergom a novšia pri bani Karol v Malej vlčej doline. Koniec výroby strelného prachu v Dobšinej datujeme na rok 1923, kedy bola táto výroba umožnená iba továrenským podnikom.
Ilustračné foto: Štefan Polgári