Rumunské jednotky oslobodili Dobšinú pred 70. rokmi

 

V piatok 23. januára zorganizovalo Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) spomienkovú slávnosť na počesť 70. výročia oslobodenia nášho mesta. Prítomní občania si na námestí, kde je inštalovaná pamätná tabuľa, pri ktorej držali stráž členovia baníckeho združenia Bruderschaft, vypočuli báseň, ktorú predniesla Mária Gazdíková a neskôr príhovor primátora mesta Jána Slováka (nezávislý), ktorý privítal všetkých prítomných obyvateľov. Následne sa slova ujal predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Dobšinej František Novotný, ktorý priblížil historické súvislosti, viažuce sa k Dobšinej a jej okoliu.

V kalendári nie je 27. január vyznačený ako sviatočný deň, no obyvatelia Dobšinej ho podľa predsedu SZPB považujú za svoj sviatok. I keď pamätná tabuľa vzdáva hold sovietom, v mestskej kronike je zapísané, že 27. januára 1945 vstúpili na územie mesta ako prvé rumunské jednotky, bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu. Ako priblížil pán František Novotný: „24. Januára 1945 začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú. Ústup sťažila snehová kalamita, pri ktorej napadalo asi pol metra čerstvého snehu. Oslobodenecké Rumunské oddiely sa blížili.

Dňa 26. januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho. Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov. Očakávali sa Rusi, no ráno 27. januára 1945 stretnutie sa s Rumunskými oddielmi, bolo veľkým prekvapením. Obyvatelia vyšli zo svojich úkrytov a neskôr prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrah mín. Každý prehliadnutý dom opatrili nápisom v ruštine (zdanie prevereno, mín net). Oslobodenie mesta sa tak úplne naplnilo.“

Pripomeňme si tiež, že azda najvýznamnejšou osobnosťou odboja v Dobšinej je Karol Adler. Narodil sa 20.marca 1910 ,povolaním bol zubný technik pôsobiaci v Leviciach a Poprade. Od vzniku prvej Slovenskej republiky sa angažoval v protifašistickom odboji a v roku 1944 sa stal vedúcim partizánskej skupiny patriacej do partizánskej brigády Rákosi a po smrti Zoltána Grubicsa sa stal veliteľom partizánskej skupiny Sándor Petőfi. Koncom decembra 1944 sa jeho skupina dostala do stretu s nemeckými vojskami a on sa pokúsil uniknúť v oblasti Vyšnej Slanej a Rejdovej. Nepriateľské vojská ho však obkľúčili a zajali vo Vyšnej Slanej 10. decembra 1944 a následne Karola Adlera odovzdali Gestapu.

Po mučení bol popravený obesením na námestí v Dobšinej. Na budove pošty nachádzajúcej sa na námestí, na ktorom zomrel, je mu venovaná pamätná tabuľa. V roku 1964 bol in memoriam povýšený na kapitána a bol mu udelený Rad červenej hviezdy. Na dnešnej spomienkovej slávnosti oslobodenia mesta, sa tak stretli občania, aby si svojou účasťou uctil tých, ktorí položili životy za slobodu. Najmä mladá generácia, má permanentný nezáujem, ale tým aj obrovský deficit vedomostí z histórie svojho mesta. Vojna, či oslobodenie patria do histórie, no pripomíname si ich preto, aby sme sa z úspechov, ale aj chýb minulosti poučili.

Foto: Redakcia MD

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Translate »