Aktuality

Problematika rušenia nedeľného odpočinku neobchádza ani Dobšinú

 

Mnohé mestá a obce po celom Slovensku sa boria s častým problémom. Je ním práve hluk a to aj v čase po víkendoch, kde najmä v nedeľu bol oddávna zaužívaný pokoj. Tieto zistenia nám potvrdil aj primátor mesta Dobšiná, Ján Slovák, ktorého obyvatelia v tejto súvislosti často kontaktujú a pre náš portál uviedol: „vzhľadom na rastúce susedské sťažnosti ohľadne vykonávania hlučných domácich prác napríklad kosenie krovinorezom, pílenie dreva a podobne počas dňa pracovného pokoja t.j. v nedeľu mesto Dobšiná žiada svojich obyvateľov, pokiaľ je to možné, aby tieto práce vykonávali v iný deň, ako je nedeľa napriek tomu, že niektorí občania nášho mesta sú doma len cez víkend, alebo pre pracovnú zaneprázdnenosť sa môžu týmto prácam venovať len počas dní oddychu. Vykonávanie takýchto hlučných prác v nedeľu narúša susedské vzťahy a podnecuje nezhody o čom svedčí množstvo sťažností susedov hlučných obyvateľov, čo je určite na škodu dobrému susedskému spolunažívaniu v našom meste. Nedeľa vždy bola a mala by zostať dňom zaužívaným na oddych, relax a užívanie pokoja“. V tejto súvislosti primátor mesta Dobšiná povedal aj to, že Mesto Dobšiná zvažuje nákup hlukomerov, ktorými by vybavilo príslušníkov Mestskej polície a tí by mohli prekročenie prípustných hodnôt hluku preveriť priamo v teréne podľa vyhlášky 549/2007 Z. z a ďalej by mohli skutok riešiť podľa právnych úprav a predpisov.

Oslovili sme aj Mgr. Radovana Gdovina, evanjelického farára v Dobšinej, ktorý nám vysvetlil, že z kresťanského pohľadu je v tomto smere všetko jasné a odvíja sa od 3. Božieho prikázania, ktoré znie: „Pamätaj, že más sviatočný deň svätiť!“  Ako Mgr. Gdovin povedal, „my, kresťania, ako sviatočný deň vnímame práve nedeľu, pretože práve v tento deň sa odohrali dôležité udalosti v dejinách spásy : Ježišovo vzkriesenie ako aj zoslanie Ducha Svätého. Židia za svoj sviatočný deň zas pokladajú sobotu a u moslimov je to piatok. I keď každý z uvedených náboženských systémov pokladá za sviatočný deň iný deň v týždni, predsa len pointa všetkého je v zásade podobná. Biblický koncept vychádza z toho, že Boh 6 dní tvoril tento svet a v deň siedmy si odpočinul od svojich prác. Nemyslí sa teraz na 24 hodinové dni. Pokojne sa môže jednať aj o siahodlhé obdobia (tisíce, ba dokonca milióny rokov).

Je fakt, že Boh sa unaviť nedokáže. Veď On sám v sebe predstavuje nevyčerpateľný zdroj energie a sily. Ide takpovediac non – stop. V Biblii je to však takto napísané najmä kvôli nám – ľuďom. Keď už neunaviteľný Boh dokáže zastať (spomaliť), o čo skôr to potrebujeme my – unaviteľní ľudia? Lenivosť na jednej strane je zaiste škaredá vlastnosť. Písmo sväté hovorí, že Bohu sa lenivci protivia. Stvoriteľ do nás vložil určitý potenciál a kreativitu, ktorú máme ďalej v živote zúročovať – tak na prospech seba a svojho blížneho, ako aj na oslavu Boha. No workoholizmus (posadnutosť prácou) je druhý extrém, ktorý dnes  vedie k predčasným kolapsom ľudí v tzv. najlepších rokoch, k vyhoreniu či depresiám.  Na biblickom príbehu o stvorení je úžasné to, že Boh človeka stvoril až v šiesty deň k večeru. Stvoril ho teda v podstate pre deň siedmy – sviatočný. Stvoril ho preto, aby s ním mohol mať spoločenstvo a preukazovať mu svoju lásku. Boh teda človeka nestvoril preto, aby tento bol na svete otrokom, ktorý si nemôže dovoliť zastať, odpočinúť si a nabrať síl do nového týždňa. Boh človeka stvoril ako svojho partnera, s ktorým chce tráviť čas.

My, kresťania, sviatočný deň preto nevnímame ako možnosť dlhšie si pospať, resp. absolvovať nejaké návštevy, či rodinné výlety, alebo dorobiť si to, čo som cez týždeň nestihol. Vnímame ho predovšetkým ako  možnosť, ba dokonca povinnosť  využiť a oddeliť (posvätiť) čas pre spoločenstvo s Tým, ktorý sám predlžuje dni nášho života. Toto sa môže realizovať v rámci chrámových bohoslužieb alebo aj v súkromí.  Počas pracovných dní, keď je človek zavalený povinnosťami, na toto spoločenstvo s Bohom nie vždy má dostatok času. A preto je tu deň sviatočný, aby sme nezabúdali aj na Toho, z vôle ktorého žijeme. On sám si praje, aby sme svoje práce konali počas prvých šiestich dní v týždni a siedmy deň venovali Jemu, sebe samému, svojej rodine a pod. Boh nás teda nijako nechce obmedzovať. V podstate nás chce chrániť. Chce chrániť našu ľudskú dôstojnosť. Chce nás chrániť pred vlastnou sebadeštrukciou. Kto sa tomuto dobrému princípu vzpiera, ten nielen že svojou neposlušnosťou a aroganciou uráža a provokuje Boha, ale škodí predovšetkým samému sebe a svojej rodine, a to tým, že ani Bohu, ani sebe ani svojej rodine nevenuje to najcennejšie čo má – svoj čas, ani svoju lásku, svoje bytie a prítomnosť.  Nehovoriac o tom, že cirkulárkou, motorovou pílou, miešačkou  alebo krovinorezom narúša pokoj sviatočného dňa aj svojim susedom v bližšom či širšom okolí. A to nie je dobré. Platí totiž zásada, že moje práva sú tu len potiaľ, pokiaľ nezačínajú narúšať práva druhého človeka. Argument, že musím ísť aj v nedeľu do práce, aby som zarobil pre svoju rodinu peniaze, nie je síce zanedbateľný, no pre svoju rodinu najviac spravím to, keď  pri nej budem. Peniaze boli aj budú, ako sa hovorí. Ale čas späť nevrátiš! Samozrejme, toto nepíšem o odvetviach, ktoré si vyžadujú aj prácu vo sviatočný deň – policajt, hasič,  záchranár, lekár …

Pokiaľ čitateľ, ktorý bez väčších problémov narúša pokoj sviatočného odpočinku, a v Dobšinej ich, žiaľ, nie je málo, ignoruje teologicko – biblické dôvody, ktoré som uviedol, nech aspoň trošku pouvažuje nad komunitou, ktorej je aj on sám súčasťou a nad tým, že v rámci tejto komunity žijú aj ľudia, ktorí si prajú mať v nedeľu kľud a pokoj a majú na to plné právo, ktoré im garantuje naše demokratické štátne zriadenie!  Veď práve preto sa nedeľa volá aj dňom pracovného pokoja! Teda : práci mám dať pokoj! Mám za to, že na nedeľnej práci ešte nikto nikdy nezbohatol ani nezískal. Je to tak preto, nakoľko takáto práca nie je požehnaná. Nemôže byť predsa požehnaná Bohom, ktorého jasné inštrukcie ignorujem a neberiem na vedomie. Prajem všetkým zdravý úsudok a toleranciu v zmysle Kristových slov :  „Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte im aj vy!“ V západnej Európe, ku ktorej sa tak rýchlo chceme priblížiť, to už pochopili. V nedeľu je tam pokoj a hlučnými mechanizmami nikto nikoho neotravuje. Jednoducho je to súčasť ich kultúry. Keď už sa im chceme podobať, skúsme možno týmto!“ Vážení čitatelia, ako vidíte jasno v danej problematike má jednak mesto, ale aj cirkev a je na každom z nás, aby sme dodržiavali tradície, ale najmä dopriali sebe a svojmu okoliu pokoj a spomalili aspoň jeden deň v týždni, ktorý je na to určený.

Sprac. Juraj Karika, foto: Ilustračné

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »