Pripomenuli si 68. výročie oslobodenia mesta

 

V popoludňajších hodinách dnes organizovalo Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) spomienkovú slávnosť na počesť 68. výročia oslobodenia mesta. Pred budovou miestnej radnice zazneli tóny dychovej hudby a  báseň v podaní Jany Gazdíkovej. Nasledoval príhovor primátora mesta Karola Horníka (Smer-SD), ktorý si môžete pozrieť vo forme videa. Skupinka asi päťdesiatich ľudí, stojacich na Námestí baníkov, z ktorých bola polovica zamestnancov mesta, si vypočula aj príhovor kronikára mesta a predsedu miestnej organizácie SZPB Františka Novotného.

 

Ako uviedol, do vyprázdneného mesta, v ktorom panovalo nočné ticho, ako prvé vstúpili rumunské jednotky, bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu pred 68. rokmi 27. januára 1945. Sprvoti tomu ukrytí obyvatelia v meste a blízkej Lányihute ani nechceli uveriť, lebo očakávali sovietske  jednotky. Ako ďalej uviedol František Novotný, chvíle oslobodenia boli veľmi strastiplné:

 

„22. Decembra 1944 zažilo mesto Dobšiná bombardovanie. Vojaci a občania v tom čase nebrali nijako vážne protiletecké opatrenia. V domoch sa svietilo, na uliciach kládli ohne. Zavládla tým v meste frontová nálada. Večer v ten istý deň o 19:00, bolo počuť silné detonácie. Bomby spadli vyše a niže mesta, avšak nestala sa škoda na ľudských životoch a ani na majetku.  Frontový život ale trval v meste naďalej. Rýchla ruská ofenzíva v Poľsku a Maďarsku učinila nemecké povstanie v gemerských dolinách beznádejnými.“

 

Predčítal z kroniky mesta František Novotný, pričom ale dobšinčanom svitla nová nádej,“ Od Košíc postupoval útočiaci prúd na Rožňavu. Rumuni útočili od juhu všetkými smermi. Streľbu bolo počuť veľmi blízko, a v polovici januára sa stala Dobšiná zázemím frontu. V smere od Rožňavy prichádzalo do mesta stále viac vojakov oslobodencov. V našom meste sa zásobovali oddiely na frontovej línii, čím sa Dobšiná stala nepostrádateľnou. Ranených zvážali do meštianskej školy  a zriadila sa aj poľná nemocnica v miestnom Duschekovom ústave“. Zdôraznil význam miestnych dobrovoľne zriadených budov kronikár mesta počas povstania.

 

„Dobšiná bola v tom čase preplnená okupantmi a ich vojskami (Nemecko a Maďarsko), pričom sa po uliciach dalo sotva pohybovať. 24. Januára 1945 začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú. Ústup sťažila snehová kalamita, pri ktorej napadalo asi pol metra čerstvého snehu. Oslobodenecké Rumunské oddiely sa blížili. 26. Januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho. Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov.“ Dobšinčania sa ale oslobodenia dočkali, no nie skrz slávnej sovietskej armády, ktorej aj pamätná tabuľa na miestnej radnici vzdáva hold, ale skrz pridruženého rumunského vojska.

 

„Očakávali sa Rusi, no ráno 27. Januára 1945 stretnutie sa s Rumunmi oddielmi bolo veľkým prekvapením. Obyvatelia vyšli zo svojich úkrytov a následne za rumunskými jednotkami prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrah mín.  Každý prehliadnutý dom opatrili nápisom v ruštine – Zdanie prevereno, mín net. Oslobodenie mesta sa tak úplne naplnilo.“ Povedal pre náš portál mestský kronikár a predseda ZO Protifašistických bojovníkov v Dobšinej František Novotný.

 

Foto & video: Redakcia MD

{gallery}foto_aktuality/oslobodenie_2013{/gallery}

{youtube} OQ21gWvCfqg {/youtube}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »