Aktuality

Našli a zrekonštruovali hrob spoluobjaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne

 

Súčasne si pripomíname 150 výročie objavenia tejto výnimočne nádhernej jaskyne, s ľadovou výzdobou, s ktorou sa preslávila vo svete. O jej objave a histórii bolo publikovaných množstvo článkov v rôznych novinách a odborných publikáciách. Ako objavitelia podzemných priestorov sú uvádzaní často len traja objavitelia Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a ako pomocníci  baníci Jozef Pack, Ján a Jakub Gáll s ich predákom Jánom Liptákom.

Dátum jej objavenia je v historických dokumentoch a novších publikáciách uvádzaný rôzne a to buď dátumom objavenia 15. júna alebo najčastejšie 15. júla roku 1870.

Najdôležitejší a rozhodujúci písomný dokument o dátume objavu Dobšinskej ľadovej jaskyne, podpísaný významnými osobnosťami, bol nájdený v roku 2008 RNDr. O. Rozložníkom v Štátnom archíve Košice, pobočka Rožňava pri hľadaný archívnych  dokumentov ku  knihe „ Banské mesto Dobšiná“. V tejto knihe, vydanej v rokoch 2008 a druhé v roku 2013, je i fotokópia zápisnice napísanej v maďarskom jazyku a jej preklad do slovenčiny. Zápisnica bola spísaná na osade Ostrá skala 16. júna 1870. Zo zápisnice uvádzame len mená účastníkov a kto ju podpísal.

Prítomní boli: Veľkomožný pán Emil Ebeczky, kráľovský radca a školský inšpektor gemerskej župy, Pavol Gömöry, starosta mesta Dobšiná, Márton Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a riaditeľ Zemberských baní, Alexander Brecz , mestský lesný majster, Alexander Nehrer, mestský pokladník, Bertalan Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a pokladník sporiteľne, Gustáv Gömöri, člen mestského zastupiteľstva, Ondrej Mega, mestský kapitán, Miksa Gömöri, inžinier, Nándor Fehér, lekár, Eugen  a Aladár Ruffinyi. Gustáv Lang, Miksa Klein, Ondrej Szojka, mestský gazda, Ondrej Pek, Ondrej Dinda, Ján Lipták, Ján Gál, Szilárd Fischer, Kálmán Sarkány a Michal Urbán, školský inšpektor (Poznámka: zvýraznené sú mená objaviteľov jaskyne).

Zápisnicu podpísali: Ebeczky Emil, Kráľovský radca a školský inšpektor, Urbán Mihály, školský inšpektor, Gömöri Pál, starosta mesta, Brecz Alexander, lesník mesta, Néhrer Alexander, pokladník mesta.Zápisnicu, porovnaním rukopisu, spísal Nándor Fehér a odovzdal  ju zápisom i Mestskému úradu Dobšiná.

Ako bol uvedené vyššie medzi objaviteľov sa dosial, nám z neznámych dôvodov, nikde ako spoluobjaviteľ neuvádzal ani menom ani fotografiou Nándor Fehér.

Históriu objavu začal preverovať rožňavský jaskyniar Zoltán Jerg, ktorý dokázateľne zistil, že Nándor Fehér bol taktiež spoluobjaviteľom jaskyne. Pravdepodobne spolu s Rufínyim organizačne zaistili i výpravu overenia podzemia známej ako „ľadová diera“.

Z. Jerg komplexne spracoval životopis MUDr. Nándora Fehéra, vyštudovaného všeobecného lekára a jeho rodiny. Preštudoval množstvo dokumentov v  archívoch, ktoré súvisia zo životom menovaného lekára a to od jeho narodenia, zmeny priezviska, bydliska a pôsobenia vo funkcii hlavného lekára v banskom meste Dobšiná v posledných 11- tých rokoch jeho krátkeho 39 ročného života.

Z jeho práce uvádzam súhrnné zhodnotenie – resumé, ktoré napísal takto:

RESUMÉ

DR. NÁNDOR FEHÉR – SPOLUOBJAVITEĽ DOBŠINSKEJ ĽADOVEJ JASKYNE A INICIÁTOR JEJ VEDECKÉHO VÝSKUMU

Nándor Fehér sa narodil ako Ferdinand Weisz 1. januára 1836 v Spišskej Novej Vsi. Bol potomkom spišských Nemcov a neskôr si svoje meno pomaďarčil. Základné vedomosti si osvojil vo svojom rodnom meste a neskôr študoval na gymnáziách v Rožňave, Prešove a Levoči. Medicínu vyštudoval v rokoch 1855 – 1861 na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity. V školskom roku 1860/61 získal diplom lekára, v školskom roku 1862/63 diplom chirurga a v roku 1864 absolvoval aj gynekologicko-pôrodnícky kurz. V rokoch 1860 – 1863 pracoval najprv ako pomocný lekár, a po získaní lekárskeho diplomu ako riadny sekundárny lekár v známej Rókusovej nemocnici v Pešti. Počas svojho pôsobenia v Pešti sa venoval aj mimoriadne intenzívnej publikačnej činnosti – študoval zahraničnú literatúru, robil z nich výťahy, a získané poznatky, doplnené o vlastné skúsenosti, potom publikoval v prestížnych maďarských medicínskych časopisoch. Musel ovládať na vysokej úrovni niekoľko svetových jazykov. Počas svojho života publikoval viac ako 100 rôznych článkov, z nich však až 90 % len v období 1861 – 1864! Písal iba po maďarsky.

V Dobšinej sa usadil v roku 1864, keď vyhral konkurz na obsadenie miesta hlavného lekára. 28. februára 1865 si za manželku zobral Vilmu Husz (1843 – 1905), dcéru nebohého Samuela Husza, ktorý bol v Dobšinej učiteľom a neskôr banským inšpektorom. Z manželstva Dr. Fehéra a Vilmy Husz sa narodili 3 deti, dospelosti sa však dožila iba jediná dcéra Kamilla, ktorá sa neskôr stala uznávanou herečkou a v roku 1914 odišla do Ameriky. Prevažnú väčšinu pacientov Dr. Fehéra tvorili v Dobšinej baníci, ktorí často trpeli tzv. kobaltovou chorobou, čo v podstate bola chronická otrava arzénom, ako dôsledok práce s kobaltovou rudou bez akýchkoľvek ochranných pomôcok. Dr. Fehér ako lekár sa zúčastnil troch putovných schôdzí uhorských lekárov a prírodovedcov, a to v rokoch 1863, 1867 a 1868. Na zhromaždení v Rimavskej Sobote roku 1867 vo svojej prednáške Dr. Fehér prezentoval svoje skúsenosti s liečbou kobaltovej choroby. Jeho prednášku, ktorá bola neskôr aj viackrát publikovaná, považujeme za významný medzník v dejinách pracovného lekárstva na Slovensku. Od roku 1862 až do svojej smrti bol členom Maďarskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti. Takisto bol členom aj Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy, kde zároveň pôsobil aj ako jeho druhý tajomník a vždy sa snažil, aby záujmy spolku napredovali. Dr. Fehér sa aktívne zapájal aj do spoločenského života v meste. Na jeho podnet mesto vytvorilo aj stálu zdravotnú komisiu. Bol aj podporovateľom vzdelávania a bol zvolený aj za školského dozorcu. Angažoval sa aj v oblasti cirkevného života, keďže bol aj presbyterom evanjelickej cirkvi v Dobšinej.

Dom, v ktorom Dr. Fehér v 19. storočí v Dobšinej býval, už dnes žiaľ neexistuje. V druhej polovici 20. storočia bol dlhodobo neobývaný a natoľko schátral, že koncom minulého storočia musel byť zbúraný. Meštiansky dom sa nachádzal na Zimnej ulici č. 117, na parcele č. 26/1 v blízkosti evanjelického kostola. Bol to zároveň aj rodný dom jedného z objaviteľov Dobšinskej ľadovej jaskyne, J. Ruffinyho, ktorý v ňom býval do roku 1873.

Život Dr. Fehéra v Dobšinej po roku 1870 sa spája aj s Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Bol rovnocenným spoluobjaviteľom jaskyne, veď v deň objavu, 15. júna 1870, do nej zostúpil ako štvrtý v poradí. Pričinil sa nielen o to, že mesto Dobšiná tento ľadový zázrak už v roku 1871 sprístupnilo verejnosti, ale aj o rozbehnutie jej dodnes trvajúceho odborného vedeckého výskumu. Už v rokoch 1870 – 1871 robil v jaskyni prvé meteorologické pozorovania (kvôli svojej extrémnej pracovnej vyťaženosti však spravil len príležitostné merania teploty) a svoje poznatky aj publikoval. Bol to práve on, kto v roku 1872 ako prvý vedecky opísal Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Napriek týmto skutočnostiam neskôr jeho meno takmer upadlo do zabudnutia.

Dr. Fehér bol v Dobšinej aj meteorológom. Dokazujú to jeho rukopisy, objavené autorom v rožňavskom archíve. Ide o precízne vedené protokoly – denné záznamy o počasí za roky 1870 až 1874. Aj keď záznamy Dr. Fehéra za roky 1868 – 1869 zatiaľ neboli nájdené, vieme s istotou, že robil meteorologické pozorovania v Dobšinej nepretržite 7 rokov, a to od roku 1868 až do svojej smrti. Táto jeho činnosť na poli meteorológie až doposiaľ vôbec nebola známa a nikto sa o nej nikde nezmienil – dokonca ani on sám, ani Dr. Mauks vo svojom nekrológu. Objav Fehérových rukopisov preto môžeme považovať za významný.

Dr. Nándor Fehér bol lekárom telom aj dušou, ktorý žil pre svoje poslanie. Napriek tomu, že sám bol vážne chorý, vykonával svoju prácu obetavo a zodpovedne až do konca svojho, žiaľ veľmi krátkeho, ale nesmierne plodného života. Možno aj kvôli nepretržitej prepracovanosti trpel nevyliečiteľnou srdcovou chorobou, ktorá sa mu napokon stala osudnou. Zomrel 15. januára 1875, veľmi mladý, vo veku iba 39 rokov. Česť jeho pamiatke!

Výskumná práca Zoltána Jerga má byť detailne zverejnená v publikácii Správy Slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš  ešte tohto roku. Z. Jerg zistil že Nándor Fehér je pochovaný na Dobšinskom cintoríne, hrob našiel a zistil že je neudržiavaný zarastený, náhrobok zvalený, nápis nečitateľný.

Overeným stavu hrobu sa potvrdilo že taká významná osobnosť by si zaslúžila aby jeho hrobové miesto bolo náležite upravené a tým preukázať česť jeho pamiatke ako človeku, ktorý významne prispel k objavu jaskyne a tiež i zdravotnému stavu obyvateľstva mesta Dobšiná. O tomto stave bola oboznámená i Správe Slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši zo žiadosťou o úpravu hrobu. Samospráva mesta Dobšiná, po informácii tohto stavu primátorovi mesta p. Jánovi Slovákovi, tento stav zhodnotila a okamžite rozhodla že v tom  po každej stránke pomôže.

Po obhliadke hrobu sa rozhodli dobšinčania, členovia Klubu Slovenských turistov Dobšiná,  Igor Matejzel, Vladimír Opremčák  a Emil Šmelko, že  hrobové miesto čo najskôr upravia. Začalo sa pracovať na  úprave hrobu a súčasne je hrobové miesto upravené, náhrobok uložený na podstavec, okolie vyčistené, celý náhrobok od korózie obrúsený a písmo čitateľne obnovené. Dokumentujú to nasledovné fotografie v príspevku.

Preklad nápisu na pomníku:

Tu odpočíva Nándor Fehér,
lekár-chirurg a pôrodník.
Narodený 1. januára 1836,
zomrel 15. januára 1875.
Pokoj jeho prachu! .
Smútiaca vdova
a plačúce deti
vrúcne milovanému
manželovi a otcovi

Spracoval. 11. 2020: RNDr. Ondrej Rozložník

Translate »