Máte pravdu… alebo prečo stále verím v „Detstvo deťom“…

 

Máte pravdu a plne s Vami súhlasím, keď šomrete, že na pošte sa v niektoré dni nedá dýchať, hnevám sa rovnako ako Vy, ak si z potravín donesiem blchu a ide ma rozhodiť (neviem ako Vás, ale mňa príšerne), keď cez otvorené okno v horúcich dňoch počujem vrieskanie, škriekanie, hulákanie či hurónsky rehot a rámus mp3 bedničiek neprispôsobivých občanov. Idem explodovať (zrejme práve tak ako Vy), keď vidím, ako sa hrabú v kontajneroch, len nohy im trčia, rozhadzujú naokolo „smetiskový sortiment“, ktorý sa im práve nehodí a top je, ak do kontajnera z pohodlnosti hodia dieťa… Máte pravdu, že v meste už nenájdeme žiadne hojdačky, preliezačky či nebodaj šmykľavky a aj pár lavičiek, čo v parku ostalo, je v „demonte“. Ako mamu ma to štve presne tak isto ako Vás.

Ale poďme si hneď na úvod ozrejmiť tému, pojmy a označenia (aby sme sa vyhli nedorozumeniam). Tento môj „srdcový výlev“ je výhradne o ľuďoch NEPRISPÔSOBIVÝCH! A na tomto pojme trvám. Pretože celá politická snaha i verejné diskusie sa točia okolo slova Róm, Cigán, alebo marginalizovaných komunít. To je podľa môjho názoru najväčší omyl celej tejto situácie. A hanbím sa za to, že to vôbec niekto rieši. Ruku na srdce – každý jeden z Vás, čo sa dostal až k týmto riadkom – každý jeden z Vás pozná vo svojom okolí slušných Rómov, ktorí žijú ako hociktorá iná rodina a každý pozná vo svojom okolí „biele-gadžovské“ socky, ktoré by do domu nevpustil ani keby dvere mali vyvaliť. Nie je to tak? Tak to, sakra, poďme prestať označovať, poďme sa vykašlať na politicky korektné a diplomatické slovíčka, ale pomenujme veci jasne. Za seba môžem povedať, že mi je srdečne jedno akú má človek farbu pleti, či je fialový, zelený alebo prišiel od Šmoulinky, či je to Slovák, Eskimák alebo Uzbekistanec. Čo mi ale jedno nie je, je to, či zapácha jak stádo tchorov, venuje mi suvenír v podobe šikovnej a gymnasticky zdatnej blchy, ktorú budem naháňať tri týždne po dome, alebo či je to ožran/ka čo sa miesto starostlivosti o deti a hygienu dve tretiny dňa potáca po meste a o jeho/jej početné potomstvo sa starajú staršie deti. Čo ma štve absolútne do krajnosti sú rodičia, ktorí sa o svoje deti nestarajú, neposkytujú im ani len minimálne podmienky na slušný život a takto z nich vychovávajú rovnaké NEPRISPÔSOBIVÉ BYTOSTI ako oni sami.

O Rodičovskom centre Detstvo deťom sa už čo to popísalo, o tom, že tam pár týždňov funguje aj komunitné centrum tiež. Ale stále sa neprestali šíriť dezinformácie a hlúposti o jeho činnosti… Bola som pri tom, keď centrum vznikalo – vzniklo aj vďaka listu, ktorý sme s Norikou napísali (a za každým písmenkom si dodnes stojíme) a preto ma fakt rozčuľujú niektoré reči, ktoré o centre a niekedy aj o nás a o sebe počúvam… od môjho partnera „či som pipi, že to robím zadarmo“ a od kadekoho cudzieho i menej cudzieho „načo to robíte“??? NAČO? Pretože SOM SEBEC!!!

Sebecky chcem to najlepšie pre seba, svoje dieťa a rodinu, pre mesto, v ktorom žijem a chcem vychovávať svoje dieťa. Rada by som v budúcnosti prišla na poštu bez toho, aby som musela zadržiavať dych, šla nakúpiť alebo k detskej lekárke bez stresu, či donesiem domov krvilačnú malú beštiu (rozumej blchu), rada by som aby v našom meste bolo znova kde ísť na vychádzku (bez spoločnosti ožranov a asociálov močiacich v parku) a aby sa oplatilo pre naše deti naozaj niečo urobiť – postaviť – vybudovať, bez strachu že do dvoch týždňov bude atrakcia z jednej časti v zberných surovinách, z druhej v peciach či len tak zničená. A hlavne by som bola šťastná, ak by som mohla učiť deti, ktoré sú VŠETKY na školu a život v spoločnosti pripravené (po mentálnej, sociálnej, hygienickej a akejkoľvek inej stránke). A tiež aby moje dieťa chodilo do školy s deťmi, ktoré budú na primeranej úrovni (opäť mentálnej, sociálnej, hygienickej a akejkoľvek inej).

Možno sa mýlim, opravte ma ak áno, ale nie je toto aj Vaše „chcenie“? V rodičovskom centre sa stretávajú rodiny, ktoré síce mali deti veľmi mladé, ale napriek tomu všetko svoje úsilie venujú starostlivosti o deti a vedeniu domácnosti. Chcú dať deťom všetko pre to, aby mali dobrý život a snažia sa všetkým ukázať, že aj mladé rodiny (často chudobné, obývajúce chatrčku v osade) vedia žiť slušne, čisto a poctivo. Takmer všetci otcovia rodín chcú pracovať, brigádujú, mamy majú väčšinou dve deti a príkladne sa o ne starajú. Decká sú perfektné, robia veľké pokroky, zvládajú rôzne škôlkárske úlohy a preto veríme, že keď prídu do školy, budú rovnocennými partnermi v kolektíve spolužiakov (a nie ako ufóni na cudzej planéte, ako to niekedy býva). V rodičovskom centre nájdete bežné normálne rodiny, ktoré žijú svoje každodenné starosti a radosti. V rámci krúžkov sa snažíme podchytiť mladé dievčatá (občas sa nájdu nepravidelné akcie aj pre chlapcov) a ukázať im aj iné aktivity pre voľný čas ako je flákanie sa po vonku.

Zámerne hovorím o Rodičovskom centre Detstvo deťom, pretože toho som súčasťou, komunitné centrum, ktoré má svoje aktivity v rovnakých priestoroch, nie je mojim pôsobiskom, aj keď rovnako veľmi prispieva k lepšej pripravenosti detí na školu.

A načo to všetko? Lebo naša legislatíva a nastavenie sociálneho systému u nás v súčasnej dobe vyslovene podporuje neprispôsobivý život, nemotivuje hľadať si prácu, nekontroluje životné podmienky detí, nedáva sankcie (alebo len smiešne) za porušovanie a neplnenie povinností a niekedy sa vyslovene zdá, že dáva len práva, ale nevyžaduje povinnosti od poberateľov pomoci od štátu. My v našom „malom pokusnom akváriu“ chceme ukázať, že ak sa mladé rodiny, ktoré vo veku „násťročných“ boli postavené do role zodpovedného dospelého túto úlohu zvládajú a ich deti prídu do prvého ročníka pripravené, potom už nikto nebude môcť tvrdiť, že sa niekto nevie o seba postarať, nevie postarať o deti… ak to dokážu títo mladí, tak to musia dokázať všetci!!! A podľa toho urobiť aj zmeny v legislatíve. A verte, že aj rodinám z domčeka vadí presne to isté, čo nám – že aj keď oni majú doma čisto, donesú z von blchu, že aj ich deti prichádzajú do kontaktu so špinďúrmi,  že im budia deti hulákajúci ožrani, ale na dôvažok ich ešte aj hádžu do jedného vreca spolu s tými čo sa nesnažia… dajte šancu ukázať, že žiť lepšie vedia všetci – je to predsa v záujme nás všetkých, aby sa nám tu žilo krajšie…

A znova ruku na srdce, sú to len „neprispôsobivci“ čo znečisťujú naše mesto? Alebo už akosi všetci rezignovali a povedia si načo? Kto z Vás poctivo odstraňuje „hovienka“ Vašich štvornohých miláčikov? Svoje dieťa skrátka nepustím do lákavo vyzerajúcej trávičky pri paneláku lebo netúžim po tom aby sa hralo v exkrementoch psov. Samozrejme túlavé havkáče to po sebe neodpracú samé, ale aspoň tí čo idú s páničkom by si zaslúžili aby to po nich niekto odstránil a ja spolu s ostatnými ľuďmi, rodičmi, deťmi si to zaslúžime tiež. A keď ideme v sobotu ráno na nákup a kľučkujeme chodníkom pomedzi „grcky horúcej piatkovej noci“ to tiež urobili neprispôsobivci? Tak poďme prestať ukazovať prstom kto to alebo ono a začnime každý svojou troškou robiť z nášho mesta krajšie miesto pre život všetkých…Veď si to zaslúžime, či nie?

A len tak mimochodom… dvere nášho domčeka – rodičovského centra (Zimná 251) sú otvorené pre kohokoľvek, kto sa chce trebárs len dozvedieť, ako to tam naozaj funguje.

Mgr. Erika Polgáriová, ilustračné foto: Redakcia MD

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »