Historické slová určené Dobšinčanom

 

Podľa knihy  RNDr. Ondreja Rozložníka s názvom Dobšiná Banské mesto, napísal predslov azda k najvýznamnejšiemu dielu pre pôvodných dobšinčanov od Samuela Kleina Topscher Gatscholper v roku 1914 profesor evanjelického gymnázia v Budapešti, Rudolf Weber (1843-1915). Ako sa dozvedáme Rudolf Weber bol činný najviac literárne a sám písal poéziu v rodnom spiškonemeckom dialekte a vydal niekoľko prác o histórií a etnografií Spiša.

Jeho do slovenčiny preložený predslov ku knihe Samuela Kleina s názvom Topscher Gatscholper, ktorý je odrazom vrúcneho citu k domovine, vám prinášame na našom portáli.

 

„Zdar Boh! Na stáročné putovanie ľudstva, ktoré v neopakovateľnom prúde putovalo z východu na západ a stretávalo sa s protivlnou idúcou zo západu na východ. Uhorskí králi pochopili význam tohto pohybu ľudstva, priaznivého pre krajinu a zaručovali pozvaným prisťahovalcom ochranu a pokojnú prácu. Niektorý z nemeckých kmeňov sa chytil tejto pútnickej palice a usadil sa v tejto novej domovine. Predpokladáme, že tak prišli i Vaši predchodcovia, milí Dobšinčania.

 

Pochádzali z východných Frankov z územia Rudohoria (Erzgebirges) a usadili sa najprv v údolí rieky Váh a odtiaľ, podľa údajov Nicolausa Kuhna, sa sťahovali v roku 1326, menovite z Krupiny, (Kärpfen = Korpona) za panovania Karola (z rodiny Anjous z Neapola) do dnešnej domoviny, kde i doposiaľ pri tvrdej a čestnej práci žijú a poklady zeme z hlbín na denné svetlo vynášajú.

 

Tak ako Ťa nádherný strom v lese svojim vzhľadom poteší a uchváti, tak rovnako nájdeš to čisté, srdečné zaľúbenie na prirodzenom pôvode tejto ľudovej reči, materčiny. Každá myšlienka, každé slovíčko, ktoré tento kmeň používa vychádza z čistého srdca a vzruší aj Teba hlboko v srdci.

 

To nie sú slová, ktoré prichádzajú odkiaľsi, ale tak ako to povedal najväčší prorocký básnik Schiller v jeho „troch slovách“ sú to slová, ktoré zo srdca vychádzajú. Preto je tu tá vrúcna láska kmeňa k svojmu nárečiu. Kto môže posúdiť, či Straus vypestoval vo vyoranej brázde, na poli, na kvitnúcej lúke, alebo vo vzdušnom lesnom poraste, takú srdceoživujúcu krásu podobnú jej sestre, ale vo väčšej nádhere vypestovanej v skleníku?

 

Tie isté pôvaby prirodzenosti vlastnia básnické vyjadrenia nárečia. V tom sa ukazujú vlastnosti kmeňa, jeho emócie, múdrosť, jeho dôvtip, znalosti, skúsenosti zušľachtené do vyznania, kde sa všetky tieto vlastnosti zjednocujú do duše a do jedného ohniska tohto nárečového básnika.

 

Takto vnímame a vítame dielo Samuela Kleina. Patrí medzi najlepšie dôkazy ľudovej poézie na tomto ďalekom území. Preto milý priateľ ľudu, bulinér, alebo niebulinér, keď chceš získať vzácneho, príjemného priateľa, na Tvojej životnej ceste, zaopatri si túto malú knižôčku a potom sa uvidíš ako v spätnom zrkadle a budeš sa i tešiť z tejto milej spoločnosti, pretože jeho slová budú v Tvojej duši znieť ako šum lesa, zurčanie potôčika.

 

Kto chce zažiť nefalšovanú zvláštnosť jedného príjemného kmeňa, nech siahne po tejto nie drahej knižke. Predovšetkým by to mali urobiť knižnice všetkých ľudových organizácií, pretože to nie je len výchovný prostriedok, ale aj jedno dôstojné vedecké dielo, pamätník reči.“

 

Ilustračné foto: www.dobsinabanickezdruzenie.estranky.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »