História materskej školy v Dobšinej

 

Iba nedávno sme si pripomenuli 120. výročie úmrtia a v tomto roku zároveň 190. výročie narodenia znamenitého pedagóga a prvého riaditeľa škôlky v Dobšinej. Jeho osudy spoznáte z  prekladov troch dobových dokumentov.

Fábry János

Veľká strata zasiahla dobšinskú škôlku smutným úmrtím riaditeľa Fábryho Jánosa 27.marca 1897. Fábry János sa narodil 6.12.1827 v Spišskej župe v meste Felka (Veľká – časť Popradu). Po ukončení štúdia na Kežmarskom lýceu v roku 1845 nastúpil v Kežmarku na dráhu učiteľa. Po štyroch rokoch tamojšieho pôsobenia ho prijali za učiteľa v Dobšinej. Od roku 1849 až 1853 pôsobil na evanjelickej škole v Dobšinej.  V roku 1853 na náklady mesta bol vyslaný na inštitút vzdelávania učiteľov škôlok v Budapešti, odkiaľ sa vrátil s kvalifikačným diplomom. Následne 9.novembra 1853 otvoril škôlku v Dobšinej. Prejavil sa ako skutočný priateľ detí a výborný pedagóg. Zároveň bol všímavý na inovácie a  v praxi vyskúšal všetko nové, čo sa objavilo ohľadom vzdelávania. Onedlho priviedol tento mladý inštitút do rozkvetu, hlavne vďaka Frobelovmu zamestnávajúcemu systému hry. Jeho rozširovaním a udomácnením nielen lokálne, ale aj celoštátne priniesol pre učiteľov v škôlkach nový smer. Ako jeho pionier a apoštol je v našej krajine právom vážený a na znak uznania v roku 1885 ho Krajinský spolok výchovy škôlkarov zvolil za podpredsedu, neskôr za jeho čestného člena. Pracovné pomôcky jeho škôlky boli predstavené a vyznamenané na Parížskej svetovej výstave v roku 1867, na Viedenskej výstave v roku 1873 a v rokoch 1885 a 1896 na Budapeštianskej výstave. V roku 1878 oslavovala škôlka jubileum 25. výročia vzniku. Pri tejto príležitosti bol zriadený fond „Fábry János“, z ktorého úroky budú použité na ošatenie chudobných žiakov. V roku 1857 s pomocou vtedajších súčasníkov zriadili Ľudovú a mládežnícku knižnicu, ktorej zväzky dosiahli na 2936 kusov. S oduševnením sa pričinil o zriadenie „Gemerského krajského učiteľského spolku“. Ako horlivý člen sa do posledného okamihu energicky zúčastňoval riešenia spoločenských problémov mesta.

Zásluhy získané počas 52 rokov požehnaného pôsobenia sú nezvädnuteľné. Nezničiteľná je spomienka jeho cteného mena, ktoré budú v pamäti navždy udržiavať budúce pokolenia. Nielen škôlka stratila vodcu a silný stĺp, ale raz a navždy učiteľský národ milovaného a skúseného kolegu a nestora, jedného z udatných členov mesta a krajiny.

Nech je jeho pamiatka požehnaná.

Životopis napísal jeho priateľ a učiteľ   Spangel Mihaly

Historický vývoj Dobšinskej škôlky

Dobšinská škôlka je ovocím pokroku, ktoré v koncepcii roku 1848 nachádza svoje semená. Po odznení vlny boja za slobodu a v nasledujúcom krutom režime vlády intelektuáli a občania malého, ale vlasteneckého mesta priniesli na svätý oltár všeobecného vzdelávania a výchovy vznešenú obetu uznesením na mestskom zastupiteľstve v apríli roku 1851, na ktorom odhlasovali vytvoriť fond dvadsať tisíc a zároveň miestnosť na vytvorenie škôlky. Toto vznešené uznesenie bolo prijaté z dôvodu presvedčenia, že žiaden majetok nemôže poskytnúť hojnejšie úroky, ako ten, ktorý je zasvätený všeobecnému vzdelávaniu. Pretože  čím dôkladnejšie sú základy všeobecného vzdelávania, tým istejšie možno nasledujúce výchovné skutočnosti zjednotiť a rozvíjať. Obyvatelia baníckeho mesta Dobšiná totižto vo väčšine boli baníci, hutníci pracujúci v hámoroch, paliči dreveného uhlia, ktorí pracujúc ďaleko od svojich obydlí boli nútení ponechať vedenie domácnosti a výchovu detí na svoje manželky. Aj ostatní obyvatelia v záujme svojich maloletých detí chceli takú škôlku, v ktorej by deti boli nielen chránené od nebezpečenstva, ale cieľavedomým zamestnávaním, hrou a konverzáciou v súlade rozvíjať telo i dušu. Takže Dobšiná podľa 15. odseku zákona z roku 1893 o ochrane detí založila skutočnú škôlku so základným vzdelaním už vtedy, keď koncepcia škôlky sa objavila len ako večernica nad nebom našej krajiny.

Hore menované vlastenecké uznesenie, ktoré je výsledkom spoločného úsilia šľachetného mesta ako aj predstaviteľov Evanjelickej cirkvi a hviezdou ročníkových kníh mesta Dobšiná nadobudlo platnosť 9. novembra 1853, kedy škôlku slávnostne otvorili a na konci tohto roka ju využívalo 203 zverencov.

Táto potešujúca skutočnosť potvrdila rozumnosť a potrebu škôlky a dosvedčuje to dodnes. Toho času matrika škôlky má zapísaných 4265 detí, z toho stovku nováčikov ročne. Úspešný chod škôlky znásobuje použitie a udomácnenie metódy Frőbel Frigyes, ktorej inovácia priniesla prvý pokrok v tomto smere. Tvarové pracovné pomôcky zo škôlky boli predstavené a vyznamenané tak na Parížskej svetovej výstave v roku 1867 ako aj na Viedenskej svetovej výstave v roku 1873 a nie inak na schôdzach Všeobecného učiteľského spolku gemerskej župy v roku 1885 i na Budapeštianskej krajinnej výstave.

Vlastná budova škôlky sa nachádza v strede mesta na Letnej ulici. Svetlá, suchá so zabezpečeným vetraním triedy, ktorá však už nestačí na pohodlné fungovanie takej veľkej detskej skupiny a preto ušľachtilé mesto v súlade so zákonom ochrany maloletých onedlho bude túto miestnosť zväčšovať. Avšak detské ihrisko svojho druhu nemá páru, je priestranné, zatienené strechou, zasadené okrasnými stromami a kríkmi, teda čistým sviežim vzduchom oživuje húf detí.

Škôlku navštevujú deti bez rozdielu vierovyznania alebo spoločenského postavenia bezplatne a konverzácia prebieha v maďarskom a nemeckom jazyku.

17. novembra 1879 naša škôlka oslávila 25. výročie založenia. Personál škôlky pozostáva okrem riaditeľa z jednej pomocnej učiteľky a dvoch opatrovateliek.

Riaditeľom škôlky je dolu podpísaný Fábry János narodený v meste Felka (Veľká – Poprad) v Spišskej župe. Štúdia ukončil na lýceu v Kežmarku, kde od 8. októbra 1845 zostal štyri roky pôsobiť ako učiteľ. Po príchode do Dobšinej v roku 1849 bol zvolený za dievčenského učiteľa. Túto funkciu vykonával do roku 1853, keď ho na náklady mesta odoslali do Budapešti na Inštitút vzdelávania škôlkarov. Po návrate s výučným diplomom 9. novembra 1853 prevzal úlohu riaditeľa novootvorenej škôlky a dodnes ju riadi. Pomocnou učiteľkou škôlky bola slečna Emilia  Jaeger, dieťa mesta Sopron, narodená 1871, ktorá v roku 1891 v Budapešti ukončila kurz na Štátnom predškolskom výchovnom inštitúte ako diplomovaná učiteľka. Do konca roka 1894 pracovala v Soprone v Klube maďarskej škôlky a začiatkom roka 1895 sa zamestnala v našej škôlke.

Dve opatrovateľky: vdova Krausz Zsuzsánna a vdova Roslosnik Matild.
Prví členovia Dozornej rady škôlky boli:
Szent István József – richtár mesta
Sztehló András – evanjelický farár
Gál János – mestský a cirkevný hlavný notár
a páni Nikl Mihály St., Szontagh Márton a Lang Sándor.

Podľa súčasných zákonov výchovy škôlkarov Dozorná rada pozostáva z nasledovných piatich mužských a piatich ženských členov:

Klein Samu – predseda
Sárkány Boldizsár – správca
Dr. Kellner Viktor – mestský hlavný lekár (primár)
Weisz Antal – evanjelický farár
Lang Gustáv
Lang Gusztávné (pani Langová)
Nickl Gyuláné (pani Nicklová)
Dr. Meskó Miklósné (pani Meskóvá)
Dr. Schwirian Jánosné (pani Schwirianová)
Ruffiny Jenőné (pani Ruffinyová)
Fábry János – riaditeľ a notár

Nakoniec je potrebné podotknúť skutočnosť, že mesto Dobšiná poverilo riadením škôlky ušľachtilú Evanjelickú cirkev, avšak Cirkev na začiatku roka vrátila riadenie škôlky mestu Dobšiná, ktoré ju dodnes spravuje vlastným sídlom a dozornou radou.

Dobšiná v máji roku 1895

ZÁLEŽITOSŤ ŠKÔLKY V DOBŠINEJ

Mesto Dobšiná venovalo stále veľa kultúre. Popri vyšších a ľudových školách nezabudlo ani telesnú a duševnú starostlivosť malých detí postavením škôlky v roku 1853. Zakladateľom škôlky bol ženský spolok ev. a. v. cirkvi.

Za riaditeľa škôlky bol zvolený Fábry János, bývalý učiteľ ľudovej školy. Na oboznámenie sa so systémom výchovy v škôlke bol vyslaný do Maďarska. Keď si pomyslíme, že v Maďarsku bola v tom čase iba jedna škôlka „Fröbel kert“ v Budapešti, uvedomíme si, že oduševnené ženy tohto malého mesta urobili obrovský krok v napredovaní kultúry v Dobšinej.

Ujo Fábry, miláčik detí, viedol škôlku 1953 až 1897, teda 44 rokov. Počas tej doby sa škôlka a škola tešili najlepšej povesti. Jej oduševnený riaditeľ bol aj členom štátneho škôlkarského spolku. Za uznanie jeho činnosti bol v roku 1872 zvolený za jeho predsedu. Jeho činorodý život ukončila smrť po dlhšej chorobe vo veku 76 rokov. Dobšinskú škôlku prevzalo v roku 1895 mesto a k chorľavému ujovi Fábrymu zvolilo škôlkarskú učiteľku Emília Jaeger.

Ja som po boku milého uja Fábryho pracovala do jeho smrti, a tak som získala veľa z jeho bohatých skúseností. Zomrel 27. marca 1897. Od apríla 1897 do septembra 1899 som pekne vyvíjajúcu sa škôlku viedla sama.

V 1899 som bola uvedená do funkcie riaditeľky škôlky a bola ku mne prijatá za učiteľku Nemes Ella, ktorá v tom čase ukončila štúdium v Prešove. Po zoštátnení škôl v roku 1900 prevzal štát škôlku aj s jej učiteľkami. V škôlke prebiehala jednoliata činnosť a obe sme dosiahli pekné výsledky na poli maďarizácie.

Napriek tomu, že škôlka bola v rukách štátu, mesto Dobšiná sa o ňu staralo s maximálnou štedrosťou. V roku 1908 dali postaviť namiesto starej novú krásnu budovu, ktorá patrila medzi najkrajšie a najúčelovejšie zariadené škôlky v Maďarsku.

Každoročne počas vianočných sviatkov s pomocou mesta dostali deti štedrý vianočný stromček a z rôznych dobročinných spolkov teplé oblečenie a obuv pre chudobných maličkých.

Raz ročne spoločne s ľudovou školou sme deti a ich rodičov potešili majálesom.

O vybavovanie väčších-menších záležitostí škôlky sa predovšetkým staralo riaditeľstvo ľudovej školy a správcovstvo. Popri ňom účinkovala aj dozorná ženská komisia.

V roku 1913 tu štátny škôlkarský spolok usporiadal svoju tradičnú putovnú schôdzu, pri príležitosti ktorej sa mesto postaralo o štedré pohostenie a zábavu pre týchto skromných pracovníkov národa. Po tejto udalosti sa o meste Dobšiná a jeho škôlkarskej činnosti hovorilo v celej krajine.

Aj pre našu milú škôlku sa rok 1914 – 1. svetová vojna – stal osudným. Keď sa doposiaľ v troch sálach ozývalo detské švitorenie, znel teraz nárek unavených a ranených vojakov, vracajúcich sa z frontu, ktorých obetavé mesto zásobovalo stravou a obetavé ženské obyvateľstvo sa zasa postaralo o ich opateru. V jeseni 1917, o všetku poživeň obraté mesto, zavrelo nemocnicu a škôlku vrátilo k jej pôvodnému poslaniu.

Napísala: Emília Jaeger – riaditeľka škôlky

Dobové fotografie škôlky

Súčasná podoba materskej škôlky

Zároveň sa chcem poďakovať pani M. Lászlovej a E. Gömeryovej za pomoc pri hľadaní informácií a pánovi J. Šarkánymu za poskytnutie  dobových fotografií škôlky.

Spracoval : Viliam Lipták

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Translate »