História

História Židov podľa mestskej kroniky

 

Je veľmi nejasné, kedy sa Židia do Dobšinej prisťahovali a podľa mnohých sa to nedá určiť, nakoľko nie sú o tom žiadne písomné záznamy. Podľa práce Ing. arch. Evy Šmelkovej príchod židov do Dobšinej môžeme datovať okolo roku 1850. Ako sama hodnotí: Po nariadení krajinského snemu z roku 1840, ktorý opätovne povolil židom usadiť sa aj v mestách, prišli prví židovskí obyvatelia i do Dobšinej. Prvýkrát sa v sčítaní obyvateľov Dobšinej objavujú až v roku 1857, a to v počte 6 osôb.

 

Z kroniky mesta Dobšiná roku 1940 sa dozvedáme, že rabín Izák Lemberger z Rožňavy vo svojom liste dobšinskému kronikárovi píše, že jeho nebohý starý otec Izák Deutsch bol rabínom so sídlom v Rožňave a sem spadala aj Dobšiná. Izák Deutsch prišiel do Rožňavy taktiež v roku 1857 a zomrel roku 1873, čo samo o sebe naznačuje, že v tejto dobe bolo v našom meste už veľa Židov, ktorí ale neboli cirkevne organizovaní.

 

Ako sa uvádza v mestskej kronike: “Asi pred 50.-timi rokmi (rok 1890) tu bola založená židovská cirkev. Mala malú modlitebnicu, v ktorej sa nachádzali židia a konali svoje modlitby. Prvú zápisnicu má cirkev zo dňa 03.septembra 1896 a od tejto doby majú riadne vedené zápisnice.“ Zmieňuje sa zápis v kronike a podrobne vykresľuje históriu židovskej menšiny.

 

„V roku 1898 kúpili na Jarkovej ulici (dnešné sídlisko Rozkvet) jeden dom, ktorý bol v roku 1903 prestavaný na terajšiu synagógu a v tomto roku 8.októbra bola synagóga rabínom Izákom Lembergerom z Rožňavy slávnostne otvorená.“ Podľa našich informácií synagógu projektoval a vystaval tunajší staviteľ Andrej Značko. Stavba stála okolo 7500 vtedajších korún.

 

Z kroniky sa dozvedáme aj o spolkoch, ktoré židovskí obyvatelia v Dobšinej mali. „Cirkev má zriadený spolok „Talmud Tóra“ , ktorý udržuje hebrejskú školu, v ktorej sa deti v rámci vyučovania náboženstva učia čítať a písať po hebrejsky. Vo večerných hodinách vykladá sa dospelým sväté písmo“. Talmud Tóru, teda učenie judaizmu založil v Dobšinej Izák Katz. Učitelia tejto hebrejskej školy sa menili a mali rôzne kvalifikácie, niektorí boli aj diplomovaní.

 

Dozvedáme sa ale aj o druhom spolku, ktorý bol súčasťou židovskej komunity v našom meste. „Druhý spolok je Chevra kadiša (čo je skrátené označenie, plné znie Chevra kadiša de-gomlej chasadim, čo doslovne znamená Svätá spoločnosť vykonávateľov skutkov milosrdenstva), ktorý má na starosti pohreby, cintorín, nemocných, chudobných a má dobročinný charakter.“ Znie posledný záznam v mestskej kronike. Predsedovia židovskej cirkvi v Dobšinej vo zmienených rokoch podľa záznamov boli: Eduard Altstock, Bartolomej Lissauer, Josef Gotthilf, Josef Tradlner, Dr. Josef Rosinger, Dr. Artur Altstock, Dr. Ladislav Ungár, Samuel Kohn a Vojtech Roth. Ako spomína vo svojej práci Ing. arch. Eva Šmelková :

 

Vzťahy s majoritným obyvateľstvom sa zhoršili v období Slovenského štátu, po radikálnych protižidovských opatreniach. Židov zbavili základných občianskych a ľudských práv  a vylúčili ich z hospodárskeho života. Do vyhladzovacích táborov deportovali asi 80% židovského obyvateľstva. Po prerušení deportácií ostalo v Dobšinej len šesť rodín, dočasne chránených výnimkami. Po oslobodení sa do mesta vrátilo len niekoľko Židov. V roku 1948 ich tu bývalo len 27 a viacerí z nich sa po roku 1949 vysťahovali do Izraela a iných štátov.“ Po dobšinských Židoch, ktorých počet sa na začiatku 20. storočia v meste a okolí odhadoval na 250, nám dnes zostal už iba opustený cintorín, z ktorého vám prinášame fotografie a video. Je veľmi chvályhodné, že cintorín bol dnes relatívne vykosený a vyčistený od kríkov a burín čo dokazujú aj naše záznamy. 

 

Foto & video: Redakcia MD

{youtube} DemoSHXZGnA {/youtube}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »