História Duschekovho ústavu a jeho výročie

 

Ako sme sa dozvedeli z historických prameňov v  roku 1860 prišiel do Dobšinej učiteľ Alojz Duschek, ktorý bol rodákom z Novák. Oženil sa tu so Žofiou Kačalovou a ako učiteľ videl zlé pomery katolíckej ľudovej školy, ktorá bola jednotriedkou s veľkým počtom žiakov.

 

V roku 1870 sa vzdialil z Dobšinej a v tých rokoch zbohatol, učenie zanechal a onedlho sa do nášho mesta vrátil ako súkromný podnikateľ. Pomáhal katolíkom založiť kláštor, na ktorý venoval na vtedajšiu dobu horibilnú sumu 50 000 korún.

 

Peniaze vložil do rúk rožňavského biskupa Ľudovíta Balása. Na Novej ulici bol tak onedlho založený ústav, ktorý niesol Duschekovo meno. „V mnou založenom ústave nech sú vyučované všetky katolícke dievčatá aj chlapci v duchu náboženskom a vlasteneckom v prvom a druhom ročníku“. Uvádza sa v citáte samotného Duscheka.

 

Stavba bola vystavaná v rokoch 1910 až 1911. O rok neskôr už ústav fingoval v plnej prevádzke čo znamená, že v dnešných dňoch budova detského domova v Dobšinej, ktorý momentálne v bývalom Duschekovom ústave sídli oslavuje okrúhlu storočnicu.

 

Staviteľom tejto budovy bol Zoltán Lenkey z Tornale. Na sklonku roku 1911 bol dokonca kláštor, ústav vysvätený. Na jeho poschodí sa nachádzala aj kaplnka. O kláštore hovoríme najmä preto, lebo vedenie ústavu prevzali mníšky, ktoré boli aj učiteľkami, nazývané vtedy „školské sestry“ z Temešváru. Vyučovať sa začalo o rok neskôr teda v roku 1912.

 

Školské sestry, mníšky tento ústav opustili v roku 1917 a ústav prevzal „Rád Dcér Božského vykupiteľa“. V roku 1919 tieto sestry odišli do Maďarska a prišli nové učiteľky, príslušníčky prvej republiky z Nových Zámkov. Do týchto dôb sa vyučovalo po maďarsky a neskôr s príchodom sestier z Nových Zámkov sa vyučovalo iba po slovensky.

 

Azda najväčším prekvapením je osud samotného Alojza Duscheka. Ten zomrel v roku 1920 v Maďarsku. Zomrel ako úplne nemajetný, lebo všetko rozdal na dobročinné účely.

 

História budovy ale zďaleka nekončí. Počas 2. svetovej vojny bola v objekte Duschekovho ústavu zriadená nemocnica s vlastnými operačnými sálami, ktoré zachránili mnoho životov. Jedným z najdôležitejších výsledkov odboja v našom okrese bolo zriadenie práve tejto povstaleckej nemocnice.

 

Vedenie nemocnice mal vtedy na starosti riaditeľ meštianskej školy a záložný dôstojník Jozef Pavlík. Z historických dokumentov vieme, že pre prácu v nemocnici získal učiteľky Gabrielu a Magdalénu Kuchenové, Katarínu Mečiarovú, sociálnu sestru Slabejovú a rehoľné sstry Červeného kríža. Keď miestnym rozhlasom oznámili zriadenie nemocnice, ľudia pochopili a do Duschekovho ústavu začali nosiť bielizeň, šatstvo, periny ale aj potraviny.

 

Zozbieraná bielizeň a vecné dary mali zakrátko odhadovanú hodnotu až 120 000 korún. Neďaleko nemocnice v úbočí bol aj asi 200 metrov dlhý, protiletecký úkryt, ktorý vybudovali ešte za Slovenského štátu. V nemocnici bolo 53 postelí a dve najdôležitejšie  oddelenia , chirurgické a interné. Pracovali tam lekári Pálka, Liška a Tománek. Dobrovoľné sestry sa stravovali doma a službu vykonávali bezplatne. Povstalecká nemocnica sa v októbri 1944 musela evakuovať do hôr, lebo Dobšinú zakrátko obsadili Nemci.

 

Duschekov ústav zanikol, no zakrátko sa v tej istej budove roku 1951 zriadil detský domov, ktorý bol funkčný už o rok na to a o 17 rokov neskôr bola pristavená prístavba a budova získala dnešný vzhľad. Bránami domova prešlo mnoho detí a medzi nimi nájdeme aj zvučné mená. Za mnohých spomeňme slávnu herečku Květu Fialovú, ktorá tiež vyrastala v detskom domove v Dobšinej. Detský domov ako ho poznáme dnes oslavuje svoju šesťdesiatku.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »