Aktuality

Dobšinskú ľadovú jaskyňu objavili pred 150. rokmi

 

Svojou dĺžkou a hĺbkou patrí Dobšinská ľadová jaskyňa k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Navyše, nikde inde mimo alpskej oblasti sa na starom kontinente nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 metrov. V roku 2000 bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako jedinečný prírodný unikát. Od objavenia tohto, jedného z najväčších prírodných klenotov Slovenska uplynulo v pondelok 15. júna 150 rokov.

Objaviteľom Dobšinskej ľadovej jaskyne je rodák z Dobšinej, mladý inžinier a kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, ktorý sa už ako poslucháč Banskej akadémie v Banskej Štiavnici rád potuloval po okolitých lesoch, a tak ani jeho pozornosti neunikli informácie o tajomnej ľadovej diere pod vrchom Duča.

Do spodných častí jaskyne prenikol 15. júna 1870 ako prvý. Dobová kronika takto zachytáva tieto chvíle: „Eugen Ruffínyi si pomaly razil cestu pomedzi nahádzanými kmeňmi stromov a inými prekážkami, až sa dostal do priestrannej siene s pomerne rovnou ľadovou plochou. Tu vo svetle kahanca, kde hrobové ticho prerušovali len občas padajúce vodné kvapky, objavil krásu ľadovej výzdoby.“

Už rok po objavení bola Dobšinská ľadová jaskyňa sprístupnená verejnosti a od roku 1882 ju osvetľovali Bunsenove horáky. Riadne elektrické osvetlenie sa zaviedlo v roku 1887, čím sa zaradila medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.

Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá dosahuje dĺžku 1232 metrov s objemom ľadu viac ako 110.000 kubických metrov, je jedinečná množstvom úzkych chodbičiek s pozoruhodnými ľadovými stĺpmi, ľadovými stalagmitmi a vodopádmi. V súčasnosti je sprístupnených približne päťsto metrov s prevýšením viac ako 40 metrov.

Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti, ako napríklad princ August von Sachsen-Gotha-Altenburg, srbský kráľ Milan I., bulharský cár Ferdinand I., ale aj zakladateľ modernej optiky Jozef Maximilián Petzval a Ferdinand de Lesseps, ktorý sa preslávil vybudovaním Suezského prieplavu. Podzemnú ľadovú krásu obdivoval tiež básnik Pavol Országh Hviezdoslav, spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský a mnohí ďalší.

Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo počas celého roku povolené korčuľovanie pre verejnosť a v 50. rokoch 20. storočia v nej trénoval známy československý krasokorčuliar Karol Divín – dvojnásobný majster Európy (1958, 1959) a strieborný medailista zo Zimných olympijských hier 1960 v Squaw Valley (USA).

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Doteraz sa v nej zistil výskyt dvanástich druhov netopierov.

Ľadové kráľovstvo ležiace v Slovenskom raji sa spája tiež so strieborným plátnom. Režisér Martin Ťapák nakrúcal v roku 1982 v Dobšinskej ľadovej jaskyni jednu zo svojich rozprávok Popolvár najväčší na svete, ktorá vznikla na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského.

Zaujímavosť

Počas poznávacej návštevy Rakúsko-Uhorska v lete 1885 navštívila Dobšinskú ľadovú jaskyňu početná delegácia umelcov a spisovateľov z Francúzska, ktorú viedol známy staviteľ Suezského prieplavu Ferdinand de Lepsses. V delegácii boli napr. spisovatelia LouIs Ulbach a Louis Lermina, básnik François Coppée, maliari Tony Robert-Fleury, Henri Guérard, Georges Clairin a Émile Lévy, hudobní skladatelia Léo Delibes, Armand Gouzien a Jules Massenet, spisovateľ a dramatik Abraham Dreyfus a desiatky ďalších osobností z justície, medicíny, novinárstva či priemyslu. Zážitky z ich cesty zasielali depešami do Paríža, tie následne zverejňovali francúzske denníky na titulných stránkach.

Denníky Le Figaro a Le Matin (na titulke v piatom stĺpci pod názvom: „V Uhorsku, literárna a umelecká delegácia na exkurzii“) zverejnili 18.8.1885 správu o pokračovaní návštevy francúzskej delegácie s podtitulom Ľadové jaskyne:

„V Dobšinej sadáme na koč poháňaný štvorzáprahom a vyrážame na cestu. Po dvoch hodinách jazdy cez najmalebnejšie miesta a po stretnutiach s najprívetivejšími ľuďmi sme na dohľad ľadových jaskýň. Peši sa štveráme po strmých chodníčkoch a zrazu sa ocitneme v oslnivom priestore: Danteho peklo, ľadový kruh. Obrovská jaskyňa, osvetlená pri príležitosti našej návštevy tisíckami sviečok, ponúka pastvu našim očiam. Ľahko by sme uverili, že sa nachádzame v krištáľovom paláci; naše siluety vytvárajú tieňové efekty. Prechádzame po jej celej dĺžke a obdivujeme túto prírodnú nádheru. Nie je to jedna jaskyňa, keďže je tvorená viacerými jazerami a poschodiami. Súbor ľadových jaskýň súperí s tými najznámejšími švajčiarskymi jaskynnými komplexami. Pochybujem, že nejaký pracovník turistického sprievodcu (Bedecker alebo Joanne) videl túto jaskyňu tak, ako bola predstavená nám…“

Zdroj: TASR, Slovenské veľvyslanectvo vo Francúzsku, foto: Juraj Karika

Translate »