Aktuality

Dobšinské lesy sužuje rozšírený problém

 

Vážení čitatelia, dnes vás oboznámime trocha podrobnejšie s momentálne najpálčivejším problémom posledných rokov a vo zvýšenej miere posledných mesiacov a to je napadnutie smrekových porastov podkôrnym hmyzom.  Obrovský problém, ktorý je rozšírený po viacerých častiach Európy neobchádza ani naše dobšinské lesy. Viacerí z vás si určite všimli, ako rýchlo sa dokáže šíriť tzv. hmyzová, alebo ináč nazývaná aj kôrovcová kalamita. Sprvoti je to viditeľné  len nenápadným rednutím koruny, obranným zasmolením kmeňa, či vyschýnaním ihlíc, ich sčervenaniu  a následnému opadaniu ihličia aj kôry.  Za všetkým je v najväčšej miere jeden z chrobákov čelade „nosáčikovité“ lykožrút smrekový (Ips typographus).

Dospelé chrobáky, ktoré od konca apríla napádajú stojace stromy aj vývraty sa zavŕtavajú pod kôru, kde  požierajú ich lyko, ktoré zaisťuje transport vody a živín v strome. Následne začne strom usychať až nakoniec uhynie.  Zdravé smreky majú určitý obranný mechanizmus vo forme miazgy, ktorou sa dokážu pred škodcom chrániť, tým že po narušení živičných kanálikov ich doslova prilepí a chrobák zahynie. Avšak ak strom, či už aj celkom zdravý napadne naraz niekoľko tisíc votrelcov, neubráni sa ich útoku.

Prečo sa to dnes deje  v takýchto obrovských rozmeroch, tak na to jednoznačne nevedia odpovedať ani lesnícki experti, ktorí sa zaoberajú  problematikou ochrany lesa. Spomeniem aspoň niekoľko činiteľov, ktoré priamo ovplyvňujú hynutie smrečín na našom území. Asi najväčší problém dnešných dní sú výkyvy počasia. Najmä extrémne horúčavy v minulých rokoch, suché letá a mierne zimy. To sú procesy, ktoré priamo podporujú početnosť stavov podkôrneho hmyzu. Náš veľký problém je aj častý výskyt vetrových polomov na čoraz väčších územiach s roztrúsenými malými lokálnymi kalamitami. Rýchlosť spracovania vetrovej kalamity sa následne priamo odzrkadlí v náraste sekundárnej t.j. kôrovcovej kalamity. Ďalším činiteľom je technológia dnešných ťažieb, hygiena porastov a aj doba ťažby. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa ihličnaté drevo ťažilo hlavne v zimnom období, surové kmene  sa odkôrňovali a kôra sa následne pálila. Týmto sa eliminovali podmienky pre šírenie podkôrneho hmyzu. Aj ja si pamätám obdobie, počas mojich začiatkov  na lesnom úseku, kedy sme vyhľadávali tzv. živé chrobačiare (stromy v prvotnom štádiu napadnutia), ktoré sme okamžite pomocou režijných záprahov (koní) asanovali. V dobšinských lesoch pracovalo niekoľko „desiatok“ koní, dnes  ich spočítame na jednej ruke. Problémom sú aj monokultúry smreka, ktoré u nás v minulosti vznikali umelými sadbami kvôli potrebám baníctva. Práve takéto porasty sú dnes najviac atakované a najmenej dokážu čeliť podkôrnemu hmyzu. Tých ďalších činiteľov by sme mohli menovať  desiatky, no nič na tom nezmení fakt, že sa momentálne naše lesy už niekoľko rokov zaraďujú medzi oblasti kde dochádza k veľkoplošnému hynutiu smrečín.

Našou povinnosťou aj podľa zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z.  je urýchlene pokračovať v spracovaní  kalamitného dreva, vrátane napadnutých tzv. živých chrobačiarov. Už v jarných mesiacoch sme prijali mimoriadne opatrenia na zvýšenie výkonu ťažby kalamitného dreva, kedy došlo k prekročeniu objemu napadnutého dreva oproti poslednému aktualizovanému stavu, podľa ktorého bol pripravený aj plán ťažby na rok 2016.  V spolupráci so štátnou správou a Národným lesníckym centrom sme navrhli niekoľko desiatok porastov zaradiť do rekonštrukcie, kde sa vykoná zmena štruktúry lesa t.j. smrekové monokultúry nahradí zmiešaný les.  Dnes pomaly nie je lokalita, kde by sa nevykonávala ťažba dreva. Pre zaujímavosť uvediem, že momentálne je zapojených do ťažbovej činnosti  cca 30 univerzálnych a špeciálnych lesných kolesových traktorov, 4 lanovkové systémy, 3 konské záprahy. Spolu skoro stovka ľudí! Ak som spomínal problematiku nedostatku koní a aj po prečítaní článku v predošlom čísle DN o záujme o kone, ktoré sa chovajú  v Dobšinej, vyzývam najmä ľudí z nášho regiónu, ktorí by mali záujem o prácu v lese pri približovaní dreva s pomocou koní, aby neváhali a okúsili na jednej strane veľmi náročnú prácu, no na druhej strane aj veľmi stabilnú a stálu, ktorú vám vieme dlhodobo zabezpečiť.

Na záver chcem poprosiť všetkých návštevníkov našich lesov, aby vo zvýšenej miere boli opatrní a rešpektovali  informácie o vykonávaných ťažbách dreva. Taktiež dochádza k zvýšeným odvozom drevnej hmoty cez samotné mesto i jeho okolie, žiaľ sú to nevyhnutné opatrenia, ktoré si momentálna situácia vyžaduje, preto vám ďakujeme za vašu trpezlivosť a porozumenie.

Marcel Kollárik, konateľ spoločnosti ML Dobšiná

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »