Aktuality

Čo zostalo z Ľudovej záhrady – záhrady radosti?

 

Ľudová záhrada, bola desaťročia jednou z pých Dobšinej a jej obyvatelia na ňu boli patrične hrdí. Konali sa tam slávnosti, oslavy, dokonca súťaže, ktoré sa vryli do pamäti mnohým, ako aj spomienky na prekrásny areál plný lavičiek, centrálneho ohniska, pódia, ale aj jazierka s loďkami. Mladší dnes ťažko dokážu pochopiť pri rozprávaní príbehov, že toto voľakedy Dobšiná mala. Spomienky na tieto nezabudnuteľné chvíle boli v nedávnej minulosti oživené aj knižnou publikáciou s názvom Cesta do záhrady radosti, od zosnulého spisovateľa a publicistu Jozefa Červínku.

Autor v knihe detailne popísal samotnú výstavbu tohto prekrásneho objektu, no v neposlednom rade mu vdýchol pútavý dej, ktorý je zasadený do čarokrásnej prírody Dobšinej s dôrazom na historické súvislosti. Zmenou politického zriadenia sa však pre Ľudovú záhradu začala črtať veľmi tmavá budúcnosť, ktorá z nej už viac nerobila záhradu radosti, ako ju autor publikácie nazval. Menenie majiteľov, dlhoročná nečinnosť a v neposlednom rade nezáujem sa na nej drasticky podpísali.

Ako sme vás v našom minulom príspevku informovali, jej terajší majiteľ, firma ISA Schwimbersky Slovakia s.r.o. ohlásila jej predaj a ponúkla ju mestu na odkúpenie za sumu 1 200 000 eur. Areál Ľudovej záhrady sme navštívili s naším objektívom aj my, keďže sme chceli vidieť jej terajší stav v akom sa predáva. Neprekonali sme žiadnu zábranu, ani výstražnú tabuľu, areál je voľne prístupný a vybrali sme si cestu smerom z Ramže, po ktorej sa voľakedy do Ľudovej záhrady bežne chodievalo.

Ako môžete vidieť na našich fotografiách vo fotogalérií, už samotná cesta je v dezolátnom stave plná výmoľov a vody, ktoré treba obchádzať zarasteným lesom. Po mierne adrenalínovej ceste vás v samotnom areáli prekvapí najmä jeho splynutie s lesným porastom. Kde sa voľakedy tancovalo vo svetle lámp, dnes vidieť iba pozostatky a kopu železného šrotu. V priestore, kde sa skladovali a chladili nápoje si zase zrejme bezdomovec urobil nocľaháreň a na dverách vás privíta kriedou načarbaný nápis – „po veci si prídem“. Asi myslel ten matrac a plastové fľaše, ktoré po ňom zostali.

Ohnisko s lavičkami zas takmer nevidno pre nevykosenú trávu. Dostávame sa až k bývalej informačnej tabuli, ktorá by mala informovať o zákutiach objektu, no papier dávno vybledol a na prehnitom dreve tabule sa usadil mach. Z areálu chatiek a hlavnej budovy zase doslovne kričí – opravte nás pre Boha! Po chodníku sa následne dostávame k tomu, čo zostalo z rybníka. Na mieste, kde sa priväzovali loďky nájdete už iba zopár hrdzou prežratých plechov, namiesto vody žaburinec a pŕhľavu po pás. Z návštevy Ľudovej záhrady a z jej stavu odchádzame zhrození. Urobiť niečo takéto niekedy tak krásnemu areálu je prinajmenšom barbarstvo najhrubšieho zrna.  Vedenie mesta a obyvatelia, ktorých vedenie zastupuje,  si môžu aj pomocou našich fotografií utvoriť jasný obraz toho, za čo sa pýta 1 200 000 eur.

Foto: Redakcia MD

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »