Boj Dobšinej a priľahlých obcí za zachovanie osemročného gymnázia

 

Osemročné Gymnázium v Dobšinej, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj (KSK) vzniklo 01.09.1995 a do dnešných dní dalo vzdelanie viac ako tisícke produktívnych mladých ľudí, z ktorých sú dnes mnohí lekári, inžinieri, učitelia. Školstvo v Dobšinej malo vždy svoje meno, keďže tu študovali velikáni ako P.J.Šafárik, Karol Kuzmányi, Ladislav Bartolomeides, Pavol Dobšinský, o ktorých životoch a dielach sa dnes vyučuje. Stabilitu gymnázia v Dobšinej, no tiež mnohým iných gymnázií po celom Slovensku najmä s osemročným vzdelávacím programom však s príchodom nového roka ohrozilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré schválilo nový rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá. V osemročnom vzdelávacom programe pre školský rok 2019/2020 však pripadla pre Dobšinú a jej gymnázium nula.

To nenechalo chladnými ani primátora mesta Dobšiná, Jána Slováka a 11 starostov okolitých spádových obcí spoločného obecného úradu, ktorí ešte v januári 2019 oslovili písomne príslušné ministerstvo so žiadosťou o prehodnotenie rozhodnutia. V liste argumentovali tým, že pod našu oblasť spadá vyše 15 000 občanov a možnosť gymnaziálneho vzdelávania v Dobšinej je v mnohých prípadoch jedinou možnosťou, či už pre nízky vek detí, ktoré by nemuseli zvládnuť denné 30 km dochádzanie za iným najbližším gymnaziálnym vzdelaním, no nezanedbateľná je aj ekonomická záťaž rodín. Ako primátor a starostovia priľahlých obcí uviedli vo svojom liste: „nepovolenie otvárať triedy gymnaziálneho štúdia v regionálnych školách je postupným likvidovaním aj tejto našej školy, čo je pre nás nepochopiteľné aj z dôvodu, že obe budovy Spojenej školy boli minulý rok zrekonštruované. Hlavnou prioritou by mala byť jednoznačne dostupná možnosť štúdia a vzdelania spravodlivo pre všetkých.“

Primátor a starostovia obcí poukázali jedným dychom aj na to, že rozhodnutie ministerstva bude mať negatívny dopad nielen na vzdelanie v našom regióne, ale aj na zväčšovanie rozdielov medzi regiónmi a na mieru nezamestnanosti v okresoch so zvýšenou mierou nezamestnanosti, medzi ktoré patrí aj okres Rožňava. Tiež priamo vyslovili, že samospráva by mala mať kompetencie a možnosti priamo reagovať už pri tvorbe takýchto rozhodnutí. Ministerstvo školstva SR odpovedalo na túto žiadosť primátora a starostov 06.02.2018 s tým, že zriaďovateľ (KSK) mal 7 dní na odvolanie sa voči rozhodnutiu, no KSK túto možnosť nevyužil. „“Keďže námietky zo strany zriaďovateľa voči návrhu rozpisu pre uvedenú školu neboli doručené, ministerstvo potvrdilo návrh Okresného úradu Košice, odboru školstva. Ministerstvo školstva považuje schválený rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 zverejnený na webovom sídle ministerstva za definitívny,“ uvádza sa v stanovisku.

Prednosta Mestského úradu v Dobšinej, Pavol Burdiga aj ako poslanec KSK priamo na pôde zriaďovateľa žiadal na minulom zasadnutí krajského parlamentu vysvetlenie situácie o čom ihneď informovali aj krajské médiá. „Zriaďovateľ sa mal jednoznačne odvolať čo ale neurobil a to aj napriek našim urgenciám, písomnému zdôvodneniu, ale aj interpeláciách riaditeľa školy. Tvrdo som preto vystúpil za Dobšinú voči vedeniu samosprávneho kraja priamo na jeho zasadnutí. Vyžiadal som si písomnú správu o tom, kde nastala táto dnes už nezvratná chyba a budem naďalej bojovať a požadovať jednak vysvetlenie, ale aj adekvátne riešenia. O záveroch budem verejnosť určite informovať,“ povedal P. Burdiga, pričom netajil rozčarovanie z celej situácie, no aj odhodlanosť zvrátiť spoločne s primátorom mesta a starostami okolitých obcí dnešný postoj a rozhodnutie Košického samosprávneho kraja a taktiež ministerstva školstva.

Text & foto: Juraj Karika

One thought on “Boj Dobšinej a priľahlých obcí za zachovanie osemročného gymnázia

  • 12. marca 2019 at 0:38
    Permalink

    Nedá sa na jednej strane „čerpať“ eurofondy pre rómsku minoritu alebo už majoritu (?) a na strane druhej očakávať, že mladí ľudia budú čakať kým ich dieťa bude to posledné v triede ZŠ, ktoré vie používať toaletný papier. O úrovni výučby v triede, kde sa pedagóg namiesto šikovným a perspektívnym deťom musí venovať zaostalým, ktoré si z rodiny neprinášajú ani len základné hygienické návyky len ťažko hovoriť.

    Ale každý problém má svoje riešenie. Gymnázium je nám vlastne celkom zbytočné. Veď aj značná časť volených zástupcov nášho mesta disponuje maturitou získanou formou „postgraduálneho“ štúdia na dobšinskom „Harvarde“. Snaha dobehnúť to, čo sme v mladosti zameškali kvôli dôležitejším veciam ako je vzdelanie sa určite cení.

    Gymnázium stačí „pretransformovať“ na komunitné centrum a pôjde sa ďalej. Čo na tom, že pozostatky Dobšinskej inteligencie na ňom vyučujúcej prídu o prácu a budú nútení za ňou odísť, samozrejme aj so svojimi deťmi, do väčších miest. Veď nebudú ani prví, aj keď možno už poslední.

    Neostáva nám nič iné, len veriť, že pánovi Burdigovi leží na srdci nie len osud dobšinského
    gymnázia, ale aj osud početnej rómskej komunity a práve preto sa rozhodol do Dobšinej
    pravidelne dochádzať.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Translate »